„V súčasnosti podporujú Izrael už len autoritárske režimy a rasistické osobnosti. Na demonštrácie krajne pravicového a rasistického politického hnutia Britain First, teda Británia na prvom mieste, chodia ľudia s izraelskými vlajkami. Tak ďaleko sa to všetko dostalo,“ povedala britská labouristka Jackie Walkerová. Poslucháči sa začali navzájom prekrikovať. Bola to naozaj výbušná debata.
Jarmulka proti dredom
Konala sa minulý týždeň v pražskom Klube technikov. Vedľa dredatej bojovníčky za práva Palestínčanov a ukončenie okupácie Palestíny Walkerovej sa posadil hrdý sionista David Bohbot a hneď si nasadil jarmulku. Hoci sú obaja Židia, majú úplne odlišný pohľad na situáciu v štáte Izrael a na palestínskych územiach. V obecenstve bolo potom oveľa viac propalestínskych aktivistov, ale novinárov len ako šafranu.
V tom, že je Židovka, ale aj antisionistka, však Walkerová nevidí žiadny rozpor. „Antisionizmus má v Anglicku veľkú tradíciu a je súčasťou príbehu o internacionalizme. Jednoducho každý by mal mať rovnaké práva, čo v dnešnom štáte Izrael nefunguje. Práva Palestínčanov sú tam oveľa menšie,“ dodala členka hneď niekoľkých organizácií, napríklad Židovský hlas za spravodlivosť.
„Izrael je veľmi výnimočná krajina. Máme napríklad deväť nositeľov Nobelovej ceny za chémiu a tak ďalej. Sme prví vo výskume. Treba si uvedomiť, že v Izraeli sme na ulici vo vojne s Palestínčanmi každý deň. Budem veľmi rád, keď sa Palestínčania zapoja do úsilia o budovanie Izraela. Nechápu, že čím viac budú proti nám bojovať, tým viac sa budeme zlepšovať vo vojenskom výskume. Som na to hrdý,“ poznamenal Bohbot.
Bojkot – áno či nie?
Preberalo sa aj Hnutie za bojkot, stiahnutie investícií a sankcie proti Izraelu (BDS), ktoré bolo nominované na Nobelovu cenu za mier. To sa snaží zvýšiť ekonomický a politický tlak na Izrael, aby došlo k naplneniu cieľov: koniec izraelskej okupácie a kolonizácie palestínskych území, Golanských výšin, rovnoprávnosť pre arabsko-palestínskych občanov Izraela a uznanie práva na návrat palestínskych utečencov. Podľa Bohbota je v tomto hnutí aj veľa rozumných ľudí, len nemajú všetky patričné informácie o probléme.
„Sionizmus je nezdravá ideológia. Židia si myslia, že tú krajinu majú len sami pre seba. Ako internacionalista také videnie sveta neuznávam. Nemyslím si, že krajina patrí len niektorým ľuďom a iným nie,“ podotkla Walkerová s tým, že Palestínčania čelia najdlhšej okupácii v histórii. Napokon Jackie Walkerovej pozastavili v Labouristickej strane členstvo za výrok, že „Židia financovali obchod s cukrom a otrokmi“, ale neskôr jej ho obnovili.
Počas debaty sa oba tábory poslucháčov neustále prekrikovali. Keď padla otázka práve na bojkot izraelských výrobkov, Wolkerova s ním súhlasila, zatiaľ čo Bohbot sa vyjadril v tom zmysle, že mnohé dôležité technológie pochádzajú z Izraela, a keby došlo k bojkotu, „všetci by sa museli vrátiť do jaskýň“. Ako tiež neskôr doplnil, izraelská armáda musí chrániť občanov Izraela a za všetky problémy v Pásme Gazy môže islamistická organizácia Hamas.
Divadelná hra Lynčovanie
„Som Hitlerova nočná mora,“ vtipkovala neskôr Jackie Walkerová. Myslela tým korene vlastnej rodiny. Jej otec Jack Cohen bol Rus, aškenázsky Žid, ktorý emigroval do USA z Moskvy ako dieťa v rokoch 1914 až 1918. Bol komunista podporujúci myšlienku svetovej revolúcie a oslobodenia všetkých ľudí. Jej matka Dorothy bola z Jamajky a mala veľmi rozmanitý rodinný pôvod. Jej predkovia pochádzali zo západnej Afriky a do Ameriky ich priviezli ako otrokov.
Divadelnú hru, vlastne „one woman show“, Lynčovanie predviedla v českej premiére v priestoroch Autonómneho sociálneho centra Klinika. Hra sa začína tým, že na scénu vchádza matka Dorothy a tá svoje dieťa obhajuje výpoveďou o láske, strate, rasizme a odvahe. Ide o reakciu na už spomínané obvinenie Jackie Walkerovej z antisemitizmu a osočovanie v médiách.
Napokon Walkerová je povolaním učiteľka špecializujúca sa na výchovu proti rasizmu. Študovala literatúru o židovskom holokauste, africkej diaspóre, ale aj literatúru Karibiku. Bola tiež podpredsedníčkou britského hnutia Momentum, ktoré vzniklo na podporu Jeremyho Corbyna po tom, ako sa stal lídrom Labouristickej strany. Dnes je na dôchodku a podľa svojich slov je ako aktivistka „vyťaženejšia než kedykoľvek predtým“.
