„Bežné modus operandi slovenskej mafie má dve podoby: osamelý výstrel odstreľovača z diaľky alebo paľba samopalom zblízka. Ale vniknúť niekomu do domu, teda prekonať dvere a varovať tým obete, a zabiť obete čistými dvomi strelami? To sa stalo v prípade advokáta Ernesta Valka, ale to nebola mafiánska poprava,“ komentuje na úvod blogu na Pravde.sk spisovateľ Gustáv Murín, ktorý sa vo svojich knihách venuje najmä problematike mafiánskeho prostredia na Slovensku v deväťdesiatych rokoch.
Kočner by bol blázon…
Rimania už pred dvomi tisícročiami našli tú správnu otázku na to, kto čin spáchal: Cui bono? Komu to prospelo? V súvislosti s novinárom Jánom Kuciakom sa spomína meno Mariána Kočnera a jeho údajné vyhrážanie. „Tak ak sa vyhrážal, bol by blázon, keby na niečo takéto aj dal pokyn,“ zdôrazňuje Murín. Navyše, pokračuje, dnes je slovenské podsvetie fakticky rozbité a nie je komu zadať takúto “prácu”. „Takže pokiaľ smerovalo trestné oznámenie Kuciaka proti Kočnerovi či Bašternákovi, tak polícia naozaj nemala čo riešiť.“
Už dávno opustili staré dobré zvyky
Talianski mafiáni už dávno opustili zvyky zvečnené vo filme Krstný otec. Ide to tak ďaleko, že keď pri útoku ich obeť nezahynie, útočia aj na privolaných zdravotníkov či záchranárov. Dávno je tiež medzi ich vedením nemálo žien, preto sú aj „legitímnymi“ terčami.
Podľa publicistu by slovenskí mafiáni útočili ako akt pomsty za zverejnené fakty, ale také sa neobjavili. Kalábrijská mafia mohla takto poslať svoju „vizitku“, aby sa žiadne ani nezverejnili. A vniknutie do domu môže niesť symbolický odkaz, že pred nimi si nikto nemôže byť istý ani za dverami vlastného domu.
„Dôležitá je tiež poloha tiel a fakt, že na každú obeť stačila jedna guľka. To znamená, že sa nebránili ani neutekali. Zabijaci teda nevnikli do domu násilím. Mohol novinár Kuciak poznať svojho vraha? To je tiež jedna z otázok, čo stojí pred vyšetrovateľmi. K obeti, ktorá by mohla mať podozrenie alebo sa brániť, prenikajú mafiáni zásadne cez ´volavku´, teda osobu, ktorej obeť dôveruje,“ ozrejmuje publicista.
Ako príklad uvádza bývalého amerického odborárskeho bossa Jimmyho Hoffu, pri ktorého vražde využili jeho blízkeho príbuzného, ktorému bezmedzne práve pre to príbuzenstvo dôveroval. Toto je taliansky spôsob priblíženia sa k obeti.
„A ak novinár Kuciak išiel po stope talianskej ´Ndranghety na východe Slovenska, tak musel mať aj informátora či informátorov. A pokiaľ redaktor a jeho snúbenica stáli pokojne voči zabijakom, tak to mohol byť práve tento dôveryhodný informátor, ktorý zohral dvojitú úlohu. Najskôr dával informácie novinárovi, potom sa zľakol a išiel to oznámiť mafiánskym bossom s tým, že sa to dá ešte ´napraviť´. Logicky ho teda mohli použiť na bezproblémové priblíženie k obeti. Takémuto informátorovi by novinár otvoril bez podozrenia aj o polnoci a pustil ho dnu,“ vysvetľuje Murín.
Odmena za prezradenie stopy k vrahom?
Milión eur, spadli ste z jahody? Na tých našich zopár vagabundov, čo ešte ostalo v podsvetí, by stačilo aj 10-tisíc eur. Ale zdá sa, že tí budú loviť v pamäti márne. A v prípade kalábrijskej mafie si ani takúto mastnú odmenu zrejme nikto netrúfne vybrať. Takže pán premiér môže byť pokojný, uvažuje publicista. O túto sumičku podľa neho štátna pokladňa zrejme nepríde. Ostatne, jeho vyhlásenie mohlo byť aj pod vplyvom emócií, ktoré časom opadnú.
V týchto dňoch má Murín plánované besedy s čitateľmi. „Pýtali sa na to, hovorili sme o tom. Všetci o tom hovoria. A ak je toto mafiánska vražda, tak presne toto je účel mafiánskej brutality.“
Murín špekuluje, že ak prichádza jedna z najkrvavejších a najbezohľadnejších, ale aj najmocnejších mafií na svete z Kalábrie, tak týmto nám všetkým vystavili svoju vizitku. „Lebo nabudúce už nebudú musieť jednotlivcom (novinárom, ale aj policajtom, úradníkom a iným vo sfére ich záujmu) vysvetľovať, že to myslia vážne. Bude stačiť odkaz – spomeňte si na Kuciaka a jeho snúbenicu. Mafia terorizuje takýmito činmi (spomeňme si na rezanie a vystavovanie hláv u nás v deväťdesiatych rokoch) svoje okolie, aby spoločnosť šokovala, ochromila, paralyzovala. A má náskok, lebo naozaj nikto nemohol predvídať, že takto udrie, a štát ani nemá možnosti práve v demokratickej spoločnosti preventívne zasiahnuť, keď nie je precedens, príklad, ktorý by sa dal použiť,“ zdôrazňuje.
„A čo ďalej? Neviem. Len mám zlé tušenie, že ak ide o kalábrijskú stopu, tak čelí tento štát vyhláseniu vojny, akú sme tu ešte nezažili…”
