K dnešnému dňu neratifikovalo Istanbulský dohovor ešte 11 členských štátov Únie. Sú to: Británia, Bulharsko, Česká republika, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko a Slovensko.
Väčšina europoslancov počas rozpravy s podpredsedom Európskej komisie pre digitálny jednotný trh Andrusom Ansipom vyjadrili poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto krajiny, vrátane Bulharska, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou Rady EÚ, nepovažujú Istanbulský dohovor za najlepší dostupný nástroj, pokiaľ ide o boj proti násiliu páchanému na ženách.
Zároveň zdôraznili, že neochota ratifikovať tento dokument je často založená na nesprávnych koncepciách a zavádzajúcich argumentoch týkajúcich sa spôsobu, akým sa v dohovore používa pojem “rod”.
Poslanci vyzvali eurokomisiu a Radu EÚ, aby prijali konkrétne kroky na pomoc tým členským štátom, ktoré dohovor ešte neratifikovali.
Časť europoslancov však upozornila na skutočnosť, že dokument obsahuje “ideologickú záťaž”, a kritizovali jeho definíciu rodu. S odkazom na princípy subsidiarity zamietli myšlienku, že EÚ má v tejto oblasti právomoci, a vyzvali na rešpektovanie “vnútorného poriadku” členských krajín.
Ansip v rámci rozpravy spresnil, že Istanbulský dohovor sa zameriava na predchádzanie násiliu páchanému na ženách a nemá žiaden skrytý zámer. Vyjadril nádej, že členské štáty, ktoré majú pochybnosti o plnom vykonávaní dohovoru, zvážia jeho základný cieľ: podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia.
Istanbulský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 2011, je najkomplexnejšia medzinárodná zmluva o boji proti násiliu páchanému na ženách. Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014, EÚ ako organizácia ho podpísala v júni 2017.
Podľa údajov Európskej komisie sa v krajinách EÚ stáva jedna tretia žien obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia po dovŕšení veku 15 rokov, viac ako polovica žien už zažila sexuálne obťažovanie a jedna z 20 žien bola znásilnená.
