Ústredná volebná komisia Ruska po sčítaní všetkých lístkov oznámila, že súčasný prezident Ruskej federácie Vladimir Putin získal vyše 76 % hlasov a bude ďalších šesť rokov pokračovať vo svojom úrade. Ako pripomína agentúra Reuters, dlhšie ako Putin vládol krajine v jej novodobej histórii len diktátor Josif Stalin. „Je veľmi dôležité zachovať národnú jednotu a spoločne premýšľať o budúcnosti našej veľkej krajiny,“ vyhlásil Putin počas svojho prejavu na Červenom námestí.
Putin ovládol voľby suverénnym spôsobom a svojho najbližšieho prenasledovateľa, komunistického kandidáta Pavla Grudinina, predstihol o viac ako šesťdesiat percent. Na treťom mieste potom s približne šiestimi percentami skončil tradičný účastník prezidentských volieb v Rusku a známy „škandalista“ Vladimir Žirinovskij. Za najvážnejšieho Putinovho rivala bol označovaný vodca opozície Alexej Navaľnyj, ktorý však nemohol kandidovať pre záznam v trestnom registri.
Opozícia a jej priaznivci z Ruska aj zahraničia však tvrdia, že Navaľnyj sa ničoho protizákonného nedopustil a vyšetrovatelia a sudcovia nepostupovali zákonným spôsobom. Navaľnyj napokon vyzval svojich priaznivcov, aby bojkotovali voľby, ktorých sa aj napriek tomu zúčastnilo pravdepodobne viac ako šesťdesiat percent voličov. Navaľnyj podľa Reuters varoval, že pokojné demonštrácie by sa mohli zvrhnúť na násilné konflikty, ak budú policajti na demonštrantov príliš tvrdí.
Hnev priaznivcov opozície by mohli vyvolať zábery, ktoré ukazujú volebné podvody. Niektoré z nich sú dostupné na YouTube. Drobných, ale aj väčších, vážnejších pochybení sa po celom Rusku podľa medzinárodných pozorovateľov udialo viac. Navzdory tomu sa neočakáva, že by Ústredná volebná komisia Ruska vyvodila z porušovania zákona nejaké dôsledky.
Ústava však nedovoľuje Putinovi kandidovať aj po roku 2024. Podľa súčasných pravidiel sa môže stať prezidentom krajiny len dvakrát za sebou. V minulosti to Putin riešil tak, že plnil v medziobdobí úlohu premiéra. Lenže vzhľadom na jeho postupujúci vek (v roku 2024 bude mať 71 rokov) by niečo také nebolo reálne. Nad jeho budúcnosťou v najvyšších poschodiach politiky špekuluje tiež Rádio Slobodná Európa, ktoré cituje moskovského politológa Vladimira Frolova.
„Nikto neverí v odchod Putina z prezidentského úradu v roku 2024. Možno sa pokúsi zmeniť ústavu, aby si nejakým spôsobom zachoval svoju moc. Putin by sa mohol inšpirovať Čínou,“ hovorí Frolov, pričom má na mysli zrušenie pravidla, podľa ktorého môže prezident stáť na čele úradu len dve volebné obdobia. Minulý týždeň opätovne zvolený Si Ťin-pching tak v podstate získa možnosť vládnuť aj po vypršaní druhého funkčného obdobia.
Otázkou teda zostáva, do akej role sa Putin obsadí a kto nastúpi do prezidentského úradu po ňom. „Na zozname potenciálnych nástupcov sa objavilo meno ministra pre hospodársky rozvoj Maxima Oreškina, ďalej šéfa Putinovej administratívy Antona Vaina a dlhodobo sa hovorí aj o ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi a Dmitrijovi Medvedevovi, ktorý už v minulosti prezidentskú funkciu vykonával,“ uvádza Rádio Slobodná Európa.
Andrej Kolesnikov z think tanku Carnegie Moscow Center predpokladá, že meno svojho konkrétneho nástupcu odhalí Putin až po parlamentných voľbách v roku 2021. Úspech nasledujúceho volebného obdobia Putina bude záležať na tom, či sa mu podarí zvládnuť ekonomické ťažkosti, ktorým Rusko čelí. „Putin nemá žiadny ekonomický plán, čo predstavuje pre Rusko vážne riziko,“ vyhlásil pred voľbami prezidentský kandidát Grigorij Javlinskij.
autor: Josef Provazník
