Hnev však podľa slov Vinczeovej dnes mnohí považujú za dobrý, dávajú mu prívlastky ako „spravodlivý“. „Ťažko si však predstaviť, že niekto, kto má zastretý zrak hnevom, vidí situáciu s potrebným nadhľadom. Takže – hnev do nás vojde. Predstavujem si, ako vchádza do bytu nášho ja. On sa pozval na návštevu. A my sme natoľko slušní, že ho nielen vpustíme dnu, nemusí sa ani vyzuť a rovno mu aj prenecháme velenie celého nášho ja!“ zmýšľa sa. Adela tomu vo svojom blogu hovorí naozaj „vrchol slušnosti“.
Najväčší hriech: hnev a pomsta
Ako konštatuje, o hneve veľa rozprával aj americký lingvista Daniel Everett, ktorý divákom v Trochu inak opísal svoj takmer 30-ročný kontakt s amazonským kmeňom Piraha.
„Títo boží ľudia ho, paradoxne, z jeho cesty kresťanského misionára priviedli k ateizmu. Neboja sa smrti, a tak nepotrebovali počuť o nebi. Neveria tisíckrát prefiltrovaným príbehom, preto nepotrebovali počuť o stvorení sveta. Každého človeka prirodzene vnímajú ako svojho brata a sestru. Ich najväčším hriechom je hnev a pomsta,“ uvádza príklad moderátorka. Preto sú z jej pohľadu Boží. Bez toho, aby si o tom hovorili.
Želať si vedomé Slovensko
V uliciach vídava Adela veľa pokojných a láskavých tvárí. Ľudí s nádejou a výdržou, vďaka ktorým sa zoskupila relatívne pokojná masa. Každý jednotlivec totiž niečo dotvára. Preto by sme si mohli želať vytvoriť jedného dňa aj vedomé Slovensko.
A ako podľa moderátorky vznikne? „Z vedomých ľudí. V každom momente, keď nás navštívi hnev, si môžeme uvedomiť, že to nie je odvaha, za ktorú si ho často zamieňame. Že naša žiarlivosť nie je prejavom lásky, ako to pred sebou iluzórne prezentujeme. Že naša závisť nie je len „spravodlivé hodnotenie“ druhého, ale krok k tomu, aby sme sa my cítili lepšie. Že naše posudzovanie iných je len únikom pred videním pravdy o sebe. Že túžba po pomste je prejavom našej zmanipulovanosti hnevom.“
Kedy si vyberieme politikov lepšie
Byť si vedomý, že všetky tieto veci niekde vyrastajú zo strachu a hnev je s ním v jednej partii, zvýrazňuje Vinczeová.
Podľa jej slov je na nás, či si ho vyberieme. Je na nás aj, akých politikov si vyberieme. „Prepáčte, že som dnes nepísala veľmi o nich, ale zmeníme ich časom len tým, že si budeme lepšie vyberať. Lepšie sa bude vyberať, keď skultivujeme samých seba. Máme na to, byť nielen slušní, ale aj vedomí. Lebo, ako sa hovorí – slušnosť káže. Lenže vedomý vie,“ ukončuje svoj blog na portáli hnonline.sk Adela Vinczeová.
