Všetci pritom poukázali na to, že útok bol limitovane cielený a spojenci o ňom vopred informovali Rusko. “Američania, Briti a Francúzi si dali veľký pozor, aby neskrivili čo i len vlas jedinému ruskému vojakovi, ak by to bolo inak, ťažko predpokladať, že by to ostalo bez odpovede,” upozornil predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD). “Tu hrozila jadrová vojna, chvalabohu, sme sa jej vyhli,” zdôraznil.
Klus: Útok bol odkazom
Ďalšiu eskaláciu napätia neočakáva ani podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Martin Klus (SaS), aj on upozorňuje, že Rusi dostali presné koordináty útoku a informáciu o tom, na aké objekty mieria spojenecké rakety.
“Som presvedčený, že útok bol odkazom, že nie je možné používať chemické zbrane, nielen v Sýrii, kdekoľvek. Zároveň išlo zrejme aj o odkaz, že Západ svoje pozície v Sýrii nevyprázdnil,” povedal.
Paška: PR akcia Trumpa
Podpredseda Zahraničného výboru NR SR Jaroslav Paška (SNS) vidí v sobotňajšom útoku PR akciu Donalda Trumpa. Spochybnil tiež to, či mal byť útok skutočne nasmerovaný voči objektom vývoja a výroby chemických zbraní. “Ak by rakety naozaj zasiahli takéto budovy, došlo by k zamoreniu územia. Nič také sa nestalo, museli vedieť, že bombardujú prázdne sklady,” povedal.
Krajniak: Nebuďme pritakávači
Člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Milan Krajniak (Sme rodina) si na úvod položil otázku, či niekomu veríme, alebo si veci overujeme. Podľa neho si musíme dobre rozmyslieť, kým urobíme nejaký zahraničnopolitický krok. Ako skúsenosť uviedol údajnú existenciu chemických zbraní v Iraku, ktoré sa tam napokon nenašli. Aj v súvislosti s našimi spojencami by sme, ako uviedol, mali dôverovať, ale preverovať. Krajniak si nie je istý, kto v Sýrii použil chemické zbrane.
Podľa jeho slov nemáme byť naivní, pretože v Sýrii si veľmoci obhajujú svoje záujmy a nehľadia na to nič iné. Je presvedčený, že išlo o divadlo pre medzinárodnú verejnosť a dôkaz toho, že veľmoci hrajú v Sýrii svoje hry a testujú svoje zbrane. “Rusi i Iránci boli informovaní dopredu, Rusi neaktivovali svoj protivzdušný obranný systém,” upozornil. Ako malá krajina nemáme byť podľa Krajniakovho názoru pritakávači. „Keď niekto vám hovorí stále áno, takého človeka si nevážite, nemáte k nemu rešpekt.
Bolo to porušenie medzinárodného práva
Všetci diskutujúci sa takisto zhodli, že spojenecký zásah bol porušením medzinárodného práva. “Spojenci zaútočili na suverénnu krajinu, to treba odsúdiť,” povedal Blaha. “Ak hovoríme o rozpore s medzinárodným právom, je potrebné tiež povedať aj to „B“, že tu máme zločiny voči ľudskosti a použitie chemických zbraní voči civilnému obyvateľstvu,“ reagoval Klus.
Hoci aj on priznáva, že pred útokom mali dostať priestor experti z Organizácie pre zákaz chemických zbraní, aby vyšetrili, či za použitím chemických zbraní v meste Dúmá, ležiacom vo východnej Ghúte, naozaj stojí Asadov režim. Myslí si, že vyšetrovanie by bolo veľmi zložité a mohlo sa výrazne predlžovať. “Potom by aj ten zásah ako odkaz, že nie je možné používať chemické zbrane, stratil legitimitu,” uviedol.
Zástupca SNS si myslí, že postup spojencov bol i porušením Severoatlantickej zmluvy a môže znamenať nebezpečný precedens. “Ak to nebude medzinárodné právo, ale budú to mocnosti, kto bude určovať, kto je dobrý a kto zlý, tak je to potom nebezpečný systém pre malé krajiny, ako je Slovensko,“ uviedol Paška. Podľa neho by Slovensko malo otvoriť diskusiu, či takéto postupy možno v NATO tolerovať.
Podľa Krajniaka by sme sa mali voči spojencom správať podľa hesla „dôveruj, ale preveruj“. „Ja nemám dôkazy, že v Ghúte naozaj útočili Asadovi vojaci,“ zdôraznil. Poukázal na to, že hra veľmocí v Sýrii je pre nás nebezpečná v tom, že pokiaľ bude tamojší konflikt trvať, môže kedykoľvek eskalovať utečenecký problém.
Blaha o Skripaľovi: Západ nepredložil relevantné dôkazy o vine Ruska
Predstavitelia koalície považujú postoj SR a jeho diplomacie v kauze Skripaľ za správny a uvážlivý, opoziční poslanci zasa vnímajú kroky Slovenska v tejto záležitosti za zlé, respektíve najhoršie možné.
Ľuboš Blaha v debate poukázal na to, že hoci si západné mocnosti želali, aby SR vyhostila ruských diplomatov, nepredložili relevantné dôkazy o vine Ruska v celom prípade. „To nemôže fungovať tak, že Veľký brat spoza mláky zavelí a my vypneme mozgy,“ uviedol Blaha. Argumentuje aj postojom iných členov Európskej únie.
„Niektoré vyhosťovali ruských diplomatov, iné neurobili vôbec nič, napríklad Rakúsko,“ zdôraznil. „My sme zvolili strednú cestu,“ povedal, narážajúc na stiahnutie slovenského veľvyslanca z Moskvy. Opakovane tvrdí, že v celom obvinení Británie chýba čo i len jeden empirický dôkaz voči Rusku. “Je aj úplne nelogické, aby to Rusi takýmto spôsobom spravili,” zopakoval svoje presvedčenie.
Rusi sú jediní, kto mal motív, domnieva sa liberál
Liberál Martin Klus si na rozdiel od Blahu naopak myslí, že Rusi sú jediní, kto mal motív. K ráznejšiemu kroku SR preto prísť malo. “Spojenci nás žiadali o pomoc, no my sme sa zachovali nedostatočne a neskoro, zvlášť, keď bolo Slovensko spomínané Rusmi ako jedna z krajín, odkiaľ mohla látka novičok prísť. Aj keď prišlo ospravedlnenie, na to musí demokratická krajina reagovať,” zdôraznil.
Novičok sa nevyrábal len v Rusku, tvrdí národniar
Národniar Paška poukázal na to, že smrteľná látka novičok síce pochádza z bývalého Sovietskeho zväzu, no disponujú ňou aj iné krajiny. „Všetci vedia, že novičok sa vyrábal aj v Uzbekistane, odkiaľ celé laboratóriá a technológiu vzali Američania,“ uviedol. “Nestačí preto povedať, že látka bola vyvinutá v Rusku, ale to, či bola aj z Ruska dovezená a či ju použili Rusi,“ skonštatoval.
V danej situácii je preto podľa neho potrebné sa rozhodnúť, „či v našej diplomacii chceme používať zákon svorky, ktorý velí, že celá svorka sa musí zachovať ako hlava svorky zavelí, alebo či budeme uprednostňovať zisťovanie pravdy“. Slovenská diplomacia podľa neho zareagovala správne. Chce si počkať na výsledky ďalšieho vyšetrovania.
Málo jednoznačný postoj
Kollárovec Krajniak je presvedčený presne o opaku. “Naša diplomacia sa zachovala v kauze Skripaľ najhorším možným spôsobom,“ vyhlásil. “Buď Rusom neveríme, a potom by sme mali vyhostiť ruských diplomatov, alebo im veríme, a potom nie je dôvod, aby sme sťahovali z Moskvy veľvyslanca,“ zdôraznil.
Podľa neho sme urobili niečo, aby sme boli kamaráti s jednými i druhými. “No napokon sme pred jednými i druhými za blbých,” povedal. Poukázal tiež na to, že po stretnutí s britskou premiérkou Theresou Mayovou sa vyhostiť ruského diplomata rozhodol i “najproruskejší politik v strednej Európe“ Viktor Orbán, rovnako dal pokyn na vyhostenie ruských diplomatov aj český premiér Andrej Babiš.
