V tejto súvislosti preto Ministerstvo obrany (MO) SR zdôrazňuje, že uvedená ponuka nijako nesúvisí s riešením otázky nadzvukového letectva Ozbrojených síl (OS) SR a zároveň striktne odmieta akékoľvek tvrdenia, že by išlo o snahu o budovanie a modernizáciu leteckých základní USA na území SR. TASR o tom informovala hovorkyňa MO Danka Capáková.
“V prípade Slovenska by mala byť pomoc zameraná konkrétne na úpravu letiskových plôch a zvýšenie kapacity skladov pohonných látok. Na to, aby Slovensko pomoc zo strany USA prijalo, je potrebné, aby plne korešpondovala s operačnými požiadavkami OS a vychádzala z konkrétnej zmluvy. Cieľom podpory je nielen samotná modernizácia vojenskej infraštruktúry, no najmä posilnenie vzájomnej interoperability s ostatnými členskými krajinami a partnermi NATO,” uviedla Capáková s tým, že prekladané projekty budú zároveň v súlade so stanovenými štandardmi Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré je SR ako členská krajina NATO povinná zavádzať a dodržiavať.
“Táto ponuka predstavuje možnosť, ako zvýšiť operačnú úroveň spôsobilostí a spoločne tak prispieť k zlepšeniu úrovne kolektívnej obrany Aliancie. Realizácia a príjem takejto podpory je z oboch strán podmienená uzatvorením dohody o obrannej spolupráci. Obe zainteresované strany za účasti dotknutých ministerských rezortov budú o dohode diskutovať už v týchto dňoch, pričom zámerom je pripraviť potrebnú zmluvu,” informovala hovorkyňa rezortu obrany.
Príspevok v rámci Európskej iniciatívy odstrašenia pre Slovensko predstavuje priestor na ušetrenie finančných prostriedkov, ktoré môžu byť využité na rozvoj ďalšej nevyhnutnej infraštruktúry v podmienkach OS. Zároveň je to podľa MO možnosť zvýšenia kredibility Slovenska voči spojencom v rámci NATO, ako aj posilnenie schopnosti SR v súvislosti s úlohou podpory hostiteľskej krajiny.
Ako Capáková dodala, Európsku iniciatívu odstrašenia prvýkrát predstavil v roku 2016 vtedajší prezident USA Barack Obama na summite NATO vo Varšave. V rámci summitu bola pomoc ponúknutá najmä krajinám tzv. východného krídla Aliancie. Iniciatívu podporil aj súčasný prezident USA Donald Trump, ktorý schválil návrh jej rozpočtu na fiškálny rok 2018 pre viaceré členské krajiny NATO.
Obdobné ponuky zo strany USA boli okrem SR, Islandu a Nórska, ponúknuté aj Maďarsku, Lotyšsku, Estónsku, Rumunsku, Malte či Luxembursku a Bulharsku. Letisko Sliač bolo už aj v minulosti modernizované s podporou finančných prostriedkov NATO.
