„Aliancia je živý organizmus a ako každý iný organizmus sa mení a adaptuje na vonkajšie podmienky. A tie podmienky v bezpečnostnom prostredí sa za posledných pár rokov zmenili veľmi výrazne, na čo Aliancia musí reagovať,“ odpovedal armádny generál Petr Pavel na otázku moderátorky ČT, či Severoatlantická aliancia prešla počas jeho pôsobenia v nej nejakou významnou premenou.
Skonkretizoval, že spomínané podmienky sa na jednej strane zmenili predovšetkým pôsobením Ruska a na druhej strane pôsobením extrémistických a teroristických skupín. „Toto sú dve hlavné bezpečnostné výzvy, ktorým Aliancia čelí. A už v roku 2014 nastúpila kurz podstatnejších zmien, ktoré majú Alianciu adaptovať na tieto dve hlavné bezpečnostné hrozby,“ spresnil Pavol s tým, že preto sa prijalo množstvo opatrení na politickej, vojenskej i inštitucionálnej úrovni, ktorá zabezpečí, že sa s týmito hrozbami Aliancia dokáže vyrovnať.
Era partnerstva? Zrejme nie
„Celkom určite sa Aliancia opäť sústredí viac na obranu území vlastných členských štátov,“ zdôraznil generál, podľa ktorého situácia po rozpade Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu viedla k veľkému očakávaniu, že už nebudeme žiť v ére partnerstva. „Dokonca aj partnerstvo s Ruskom sa pôvodne veľmi sľubne rozvíjalo.
Potom však nastala okupácia dvoch území súčasného Gruzínska a došlo k anexii Krymu, a bolo jasné, že obdobie partnerstva je na nejaký čas preč a budeme sa musieť znovu vyrovnať s tým, že opäť existuje hrozba anexie územia vojenskou silou a hrozba používania vojenských prostriedkov na dosahovanie politických cieľov,“ dodal.
Konvenčné prostriedky ešte nie sú históriou
Konvenčná ozbrojená sila, ktorá bola doménou Aliancie počas studenej vojny, podľa generálových slov ešte nie je zďaleka odsúdená do histórie a treba ju mať stále pripravenú pre prípad potreby.
Najmä po nástupe nového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa viedli veľké diskusie o rozpočte Severoatlantickej aliancie. Peniaze pre fungovanie súčasnej Aliancie sú podľa Pavla veľmi významné. Prejavuje sa vraj ich nedostatok a aj to, že niektoré členské štáty neplnia dvojpercentný záväzok HDP.
„Keď sa pozrieme späť do obdobia pred rozpadom Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu, tak všetky štáty vydávali na obranu dve a viac percent z HDP. Za tieto peniaze boli potom schopné postaviť armády schopné čeliť všetkým bezpečnostným výzvam, ktoré v tom čase existovali,“ povedal Pavol a dodal, že po rozpade Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu s výnimkou Spojených štátov, ktoré si stále udržujú globálnu úlohu a rozpad Varšavskej zmluvy sa na nich príliš nepodpísal, všetky štáty začali obranné rozpočty znižovať.
„To sa prejavilo nielen na početných stavoch armád, ale aj na ich výbave. Vybavenie zastaráva a niektoré sa úplne prestali nakupovať. Zásoby, ktoré boli predpísané, sa zmenšovali až na minimum. Veľká časť armád Aliancie nebola vôbec pripravená plniť úlohy, na ktoré ozbrojené sily slúžia,“ zdôraznil.
Tlak USA je opodstatnený
Snaha navýšiť obranné rozpočty dnes vraj má primárne za cieľ odstrániť všetky nedostatky, ku ktorým došlo nedostatočným financovaním obrany za posledné dve dekády. „Tlak Spojených štátov tu skutočne má svoje opodstatnenie,“ uviedol s tým, že však aj bez tohto tlaku, ktorý sa začal výraznejšie prejavovať až v posledných rokoch, sa hlasy po navýšení rozpočtu a po zacelení dier v našich schopnostiach začali u nás ozývať zhruba pred siedmimi rokmi. „Upozorňovalo sa na to, že armáda stále nemá to, čo by mala mať, a v prípade nasadenia by mala veľké problémy,“ uzavrel.
