Dôležitý podľa neho bude nasledovný vývoj vnútropolitickej situácie v Iráne. Umiernené a reformné politické sily, ktoré sa orientovali práve na Západ, budú podľa neho po rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody strácať podporu.
“Konzervatívci a tradicionalisti, ktorí od začiatku podpisu dohody s Teheránom tvrdia, že Spojeným štátom sa nedá veriť, naopak, pravdepodobne posilnia,” vysvetlil odborník. “Už teraz prichádzajú z Iránu fotografie, kde práve táto konzervatívna pravica páli americkú vlajku,” dodal politológ z brnianskej Masarykovej univerzity.
Dohoda aj bez účasti USA
Iránsky prezident Hasan Rúhání podľa jeho slov ubezpečil, že Irán bude plniť jadrovú dohodu aj bez účasti USA. “Vnútorná politika v krajine je však veľmi rozdelená,” zdôraznil Kraus. Preto podľa neho nie je jasné, “či si Rúháního administratíva udrží svoju pozíciu, alebo preváži tlak pravice, ktorá žiada vypovedanie dohody a obnovu jadrového programu”.
Odstúpenie USA od dohody o jadrovom programe Teheránu znamená v regióne víťazstvo pre Izrael, tvrdí Kraus. “Donald Trump pristúpil na argumentačnú líniu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že dohoda je zlo, že Iránu nezabraňuje v získavaní jadrových zbraní a – naopak – mu pomáha zvyšovať vplyv v regióne. Pochopiteľne, je to obrovské víťazstvo nielen pre americkú pravicu, ale najmä pre izraelskú pravicu,” objasnil.
Český politológ pripomenul, že podľa vyhlásení európskych zástupcov budú Británia, Francúzsko i Nemecko naďalej dodržiavať dohodu o jadrovom programe Teheránu. Rovnaký postoj sa dá podľa neho očakávať aj od ďalších dvoch mocností – signatárov dohody s Iránom – Ruska a Číny.
“Sú to štáty, ktoré sú vždy zástancami akéhokoľvek zmieru a dohody s Iránom, pretože na to majú svoje ekonomické i politické dôvody. Dá sa teda očakávať, že Rusko bude naďalej intenzívne podporovať spoluprácu medzi Západom a Iránom, a to aj napriek vypovedaniu zmluvy zo strany USA. Prípadne sa bude snažiť i európskym krajinám pomôcť preklenúť akékoľvek americké sankcie, ktoré odstúpenie pravdepodobne vyvolá,” spresnil politológ.
Nove rozhovory?
Podľa Krausa je taktiež možné, že Trumpov krok povedie k novým rozhovorom medzi európskymi krajinami a Teheránom a k snahám o vytvorenie novej verzie zmluvy. “Pozitívny či konštruktívny príspevok zo strany USA sa však očakávať nedá… Spojené štáty budú k Iránu postupovať veľmi represívne a reštriktívne,” domnieva sa český politológ.
K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
Dohoda platí do roku 2025, no niektoré časti, vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi, sa majú uplatňovať do roku 2040.
