V zameraní slovenskej zahraničnej politiky sa píše, že jednou z hlavných priorít slovenskej diplomacie na roky 2018 a 2019 bude predsedníctvo vo V4, ktoré Slovensko prevezme v júli tohto roka. Cieľom piateho slovenského predsedníctva v zoskupení bude okrem iného “ukázať, že členstvo SR vo V4 je komplementárne k nášmu členstvu v EÚ i v národných snahách byť v jadre európskej integrácie,” uvádza sa v správe. Rezort diplomacie ďalej konštatuje, že hoci zvonka býva pohľad na V4 často kritický, pre budovanie koaličného potenciálu a presadzovanie záujmov SR v Európe a vo svete je V4 naďalej formátom strategického významu.
Slovensko sa v roku 2018 bude pripravovať aj na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). To budúci rok prevezme ako tretia predsednícka krajina po Rakúsku a Taliansku. V súčasnosti už predsedá dvom orgánom tejto organizácie – Fóru pre bezpečnostnú spoluprácu a Kontaktnej skupine partnerov OBSE pre spoluprácu v regióne Stredozemného mora.
Tento rok chce Slovensko zároveň predložiť kandidatúru na ďalšie predsedníctvo. V roku 2019 chce predsedať zasadnutiu Rady OECD na ministerskej úrovni.
Vo výročnej správe o našom členstve v EÚ sa okrem iného píše o brexite. Slovenská republika podľa rezortu pristúpila k brexitu s plnou vážnosťou, keďže v Spojenom kráľovstve v súčasnosti žije a pracuje takmer 90.000 našich občanov a Spojené kráľovstvo je piatym najväčším investorom v SR. “SR v rámci prvej fázy rokovaní priorizovalo práve uspokojivé vyriešenie práv občanov, ale aj otázku finančného vyrovnania. Rok 2018 bude predovšetkým zameraný na budúcnosť našich vzájomných hospodárskych a obchodných vzťahov v čase po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ,” uvádza sa v dokumente.
Brexit sa zároveň stal katalyzátorom diskusie o budúcnosti EÚ, ktorá v uplynulom roku zohrávala významné miesto na európskej i národnej úrovni a stala sa z nej plnohodnotná agenda. Diskusia o budúcnosti EÚ prebiehala v roku 2017 aj na Slovensku, “ktoré sa jednoznačne hlási k proeurópskej orientácií, čoho dôkazom je aj podpis spoločnej deklarácie najvyšších ústavných činiteľov z 23. októbra 2017”.
V oblasti migrácie rok 2017 podľa ministerstva jednoznačne potvrdil to, čo SR a jej partneri vo V4 tvrdili už od počiatku – nefunkčnosť povinného kvótového mechanizmu pre prerozdeľovanie utečencov. “To napokon potvrdil aj predseda Európskej rady. V roku 2018 bude spoločnou úlohou členských štátov EÚ vytvoriť také funkčné mechanizmy na celoeurópskej úrovni, ktoré pomôžu EÚ efektívne zvládnuť stále pretrvávajúce migračné tlaky,” konštatuje rezort.
