„Približne takto pred rokom som sľúbil, že rozhodnutie, či budem opätovne kandidovať, oznámim najneskôr do septembra tohto roka. Dnes chcem preto verejnosti oznámiť, že sa nebudem opätovne uchádzať o funkciu hlavy štátu,“ oznámil prezident Andrej Kiska.
Kiska hovorí, že na jeho rozhodnutie vplývalo viacero okolností. „Nikdy som sa netajil tým, že rodinný život je pre mňa dôležitý. V uplynulom roku sme v rodine zažili šťastné aj tragické udalosti. Oboje mi pripomenuli, že čas strávený s rodinou je nenahraditeľný. Ak má mať život zmysel, nemôžeme ich odsúvať,“ dodal.
Ďalej zdôraznil, že si je vedomý toho, že Slovensko potrebuje sebavedomú hlavu štátu, ktorá sa nebude báť postaviť za hodnoty modernej, slobodnej a demokratickej krajiny.
Prezident Andrej Kiska sa dotkol aj politickej situácie po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. „Nepresvedčivá a arogantná reakcia vlády na vraždu novinára Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej vyvolala nedôveru v tejto krajine. Preto som považoval za správne ísť až na hranu ústavy,“ uviedol s tým, že nikdy nevolal po posilnení právomocí prezidenta.
Kiska: Pripúšťam, že niektoré moje rozhodnutia zanechali aj negatívne emócie
Kiska pripomenul, že jedným z hlavných dôvodov, prečo v roku 2014 kandidoval, bolo vrátiť dôveru ľudí v inštitút prezidenta a vytvoriť konštruktívnu protiváhu vládnej moci. „Zapojil som sa aj do politických sporov, ktoré som považoval za dôležité pre formovanie charakteru našej krajiny. Tieto rozhodnutia neľutujem. Som presvedčený, že vždy je dôležité sa postaviť za demokratické, európske a spravodlivé Slovensko. Za Slovensko pre ľudí. Pravda je, že v úrade som sa stal súčasťou konca jednej politickej éry. Udalosti posledných mesiacov vyústili do pádu vlády a do ukončenia pôsobenia dlhoročných, v minulosti vo svojich pozíciách nedotknuteľných politikov,“ povedal prezident.
„Táto éra napísala príbehy konfrontácie, nahromadila množstvo zápasov a emócií. Vždy som konal na základe vnútorného presvedčenia so svojím najlepším vedomím a svedomím v prospech správnej veci. Rozumiem a pripúšťam, že niektoré moje rozhodnutia a pozície zanechali aj negatívne emócie. Ich súčasťou je aj podozrievavosť a predsudky istej, nie malej, časti verejnosti k tomu, že som sa ako nadstranícky prezident zapojil do politických súbojov. Bude lepšie, ak si úrad prezidenta neponesie tieto príbehy konfrontácie do ďalšieho obdobia,“ dodal.
Zlyhávajúci štát a skorumpovaná vládna moc
Slovensko je podľa Kisku krajinou, ktorá nostalgicky spomína na minulosť, pretože občanov nikto nedokázal nadchnúť pre súčasnosť a ponúknuť im obraz lepšej budúcnosti. „Žiaľ, až otrasná vražda dvoch mladých ľudí naplno odhalila, aké dôsledky môže mať zlyhávajúci štát a skorumpovaná vládna moc a akým zásadným podozreniam musíme v krajine s nedôveryhodnými inštitúciami čeliť. Slovensko nie je rovnakou krajinou, akou bolo pred vraždou.“
„Na začiatok novej, lepšej éry nestačí iba zmena vlády. Slovensko potrebuje aj zmenu vládnutia. Cítim osobnú zodpovednosť za to, aby som takejto zmene pomohol. Politický zápas, ktorý som začal v roku 2014, nepovažujem za skončený. Budem premýšľať, ako čo najlepšie využiť dôveru ľudí. Aby som pomohol spojiť tých, ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne aj slušne. Viac o týchto plánoch vám poviem po komunálnych voľbách v tomto roku,“ ukončil svoj prejav Andrej Kiska.
Už v pondelok avizoval prezidentov hovorca Roman Krpelan, že dnes (v utorok) bude deň D. „Bude o čom písať, bude o čom hovoriť. Ak by to bolo také jednoduché, dávno by povedal. Nebolo a nebude,“ napísal na sociálnej sieti Krpelan.
Prezidentské voľby budú na jar 2019. Záujem o Prezidentský palác už prejavili Radovan Znášik, bezpečnostný analytik Juraj Zábojník a politický analytik a pedagóg Eduard Chmelár. Predbežný záujem mal deklarovať aj sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. O post sa hlásil aj finančník Imrich Béreš, ale z jeho vyjadrení vyplýva, že napokon zrejme kandidovať nebude.
