Odvodový bonus je program, s ktorým sa najsilnejšia opozičná strana SaS prezentuje už dlhšie, a jeden z čitateľov PL.sk sa obáva, že toto opatrenie z dielne liberálov mohlo mať v prípade prijatia katastrofálne dôsledky na obyčajných ľudí. Poslankyne Remišovej sa preto čitateľ pýta, či by OĽaNO niečo také podporilo, ak by sa dostalo po voľbách k moci spolu so SaS.
Remišová však odpovedá, že hnutie, ktorého je členkou, nijako nepresadzuje odvodový bonus a ani sa ho presadzovať nechystá. „Každá strana ide do volieb s niečím, čo chce presadiť. Samozrejme, že to môže presadiť iba vtedy, keď dostane od voličov dostatočne veľkú podporu,“ píše poslankyňa.
Ako Remišová pripomína, o odvodovom bonuse sa hovorilo v SaS ešte v čase, keď boli liberáli súčasťou vlády Ivety Radičovej, ale nič z neho sa im nepodarilo presadiť.
Regulácia zberu údajov na internete je potrebná
Na profile Veroniky Remišovej prístupnom na webe Parlamentných listov nezostalo len pri otázkach na domácu politiku. Jedného z čitateľov zaujalo prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe takých údajov známe skôr pod anglickou skratkou GDPR.
Čitateľ chcel od Remišovej vedieť, aký je jej názor na nariadenie, ktorého dodržiavanie vyžaduje EÚ nielen od veľkých internetových spoločností, akými sú napríklad spoločnosti ako Facebook či Google. Tie musia po novom veľmi prísne dbať na to, aby nedošlo k zneužitiu či nelegálnemu zberu informácií o používateľoch, ako sa to stalo Facebooku pri voľbách nielen v USA.
Podľa Remišovej nie je GDPR prijaté narýchlo, pretože sa o ňom vie od apríla 2016, keď sa o opatrení začalo hovoriť na úrovni ministrov spravodlivosti členských krajín EÚ. Poslankyňa pripomína, že na to, aby sa na opatrenie pripravili, mali firmy dva roky.
Samotné opatrenie však Remišová zatiaľ nevníma pozitívne. „Zatiaľ vnímam skôr nevýhody GDPR, keďže spôsobuje problémy aj v úplne bezvýznamných situáciách, v školách, v nemocniciach či malých dodávateľov služieb. Ale uvidíme, aké výsledky budeme mať napríklad o rok. Veľké firmy zbierajú o používateľoch množstvo údajov a nejakú reguláciu považujem za potrebnú,“ myslí si poslankyňa OĽaNO.
Čo nám môže medzinárodné spoločenstvo?
Záujem o medzinárodnú politiku, od ktorej závisí často aj Slovensko, je vidieť aj v ďalšej z otázok na profile Veroniky Remišovej. Čitateľa zaujíma, či môže medzinárodné spoločenstvo prinútiť Slovensko konať v nejakej veci, ak naša legislatíva hovorí niečo iné. Ako príklad uvádza čitateľ nedávnu migračnú krízu, počas ktorej chcel Brusel prerozdeľovať migrantov na základe kvót, ale tento systém zlyhal.
Remišová v odpovedi pripomína, že pre Slovensko sú záväzné zmluvy, ktoré schválil náš parlament, aj keď existujú výnimky. Tie sa však podľa poslankyne nebudú Slovenska asi nikdy týkať. „Tento rok Slovensko udelilo azyl zatiaľ jednému človeku, takže asi by som to nenazývala migračnou krízou,“ konštatuje v odpovedi.
Je Istanbulská zmluva v poriadku?
Čitatelia PL.sk Remišovú v otázkach nešetria a pýtajú sa aj na také veci, ktoré v poslednom čase rozdeľujú slovenskú spoločnosť. V jednej z otázok ide o takzvaný Istanbulský dohovor, ktorého kritici tvrdia, že ide o pretláčanie genderovej ideológie.
„Prečo sa nám snažíte nahovoriť, že Istanbulská zmluva je v poriadku, lebo v nej ide hlavne o zamedzenie násilia páchaného na ženách? Keď každý, kto si dal námahu ho prečítať, vie, že v prvom rade ide o presadzovanie gender ideológie a jej pretláčanie do učiva už od MŠ? A čo hovoríte na komisie, ktoré majú mať právo odobrať rodičom deti, pokiaľ ich nebudú vychovávať v gender ideológii? To tiež považujete za správne?“ znie otázka na Remišovú.
Poslankyňa sa však nedala zatlačiť do kúta a na túto otázku odpovedala v priebehu pol hodiny od jej položenia.
„Nerozumiem, čo to píšete, ja sa to predsa nikomu nesnažím nahovoriť, práve naopak, vždy som hovorila, že by som dohovor nepodpísala, pretože v ňom vidím problematické veci. Ale zase na druhej strane ničomu nepomôže, keď budeme tie veci prekrúcať. Žiadne komsie, ktoré by odoberali rodičom deti, v dohovore nie sú,“ vysvetľuje Remišová.
Klásť otázky politikom a čítať ich odpovede môžete v sekcii profily na webe Parlamentných listov.
- Reklama -
