“Považoval som to za svoju bodku za celou kauzou, lenže po uverejnení tohto článku sa mi začali ozývať ľudia, ktorí o tom prípade vedeli, svedkovia zločinu a najmä, o tri mesiace na to sme našli v Archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne operatívny spis pražského kriminalistu Eduarda Pálku, ktorý prišiel do Bratislavy po tom, čo tu vyšetrovanie viazlo, aby našiel vrahov Ľudmily Cervanovej,” priblížil genézu svojej knihy pre TASR Hanus, ktorý na báze novoobjaveného operatívneho spisu ponúka celistvý obraz zločinu rozdeľujúceho slovenskú spoločnosť.
“Pražský kriminalista v Bratislave zostavil tím, ktorý dva-tri roky pátral. Relatívne veľmi skoro našiel nitriansku stopu, len presne nevedel, kto z nitrianskej partie, ktorá bola na diskotéke, sa zúčastňoval na zločine. Napokon sa mu podarilo vypátrať jeho približný priebeh,” vysvetľuje novinár s tým, že doteraz nebolo známe, k čomu presne Pálka dospel, s kým všetkým hovoril či aký malo vyšetrovanie rozsah. “Vďaka spisu z Kaníc to prvýkrát vieme úplne presne,” prízvukuje Hanus. Podľa jeho slov tip na “zapatrošený” spis dostal aj vďaka svojim článkom, v ktorých zmenil názor na kauzu, a na jeho základe mohol napísať “detektívku” o prvých troch rokoch veľmi úspešnej práce kriminalistu z Prahy.
“Bez Eduarda Pálku by tá vražda nebola objasnená, o tom som hlboko presvedčený,” poznamenal na margo muža, ktorý má podľa Hanusa povesť veľmi dobrého analytika. “Bol členom komunistickej strany, nepochybne, ale robiť tu podľa prostredia páchateľov vzorec – komunista = zločinec, je úplný nezmysel. Bol to štandardný, nadpriemerný kriminalista, vďaka ktorého práci sa podarilo nájsť vrahov,” opakuje a pripomína fakt, že na základe operatívneho policajného spisu je možné zrekonštruovať pátranie Pálku a posúdiť metódy jeho práce.
Výpoveď Zimákovej
Súčasťou spisu bol ešte jeden senzačný objav – magnetofónové pásky s viac než štvorhodinovou nahrávkou výpovede Viery Zimákovej z 22. februára 1980, ktorá v tento deň prvýkrát priznala, že bola svedkyňou odporného zločinu. “Na základe jej výpovede vieme posúdiť, ako kriminalista viedol výsluch. Nevynucoval od nikoho priznania,” konštatuje Hanus. Z výsluchu Zimákovej je podľa neho zjavné, že hovorila bez vynútenia veci, o ktorých nemohol vedieť nikto iný než ten, kto sa zúčastnil alebo bol svedkom hrozného zločinu.
Výsluch kľúčovej svedkyne si môžu vypočuť a urobiť si vlastný názor aj čitatelia knihy, prípadne prečítať jeho prepis. Dostupné sú na www.postoj.sk/hrasaskoncila. Je však potrebné zadať heslo, ktoré je na 14. strane knihy. Svoju interpretáciu Zimákovej výpovede v nej ponúka okrem autora aj bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok známy z vyšetrovania únosu Michala Kováča ml.
“Po vypočutí štvorhodinovej výpovede uviedol, že išlo o štandardný výsluch v zmysle dobových zákonov. Vačok nezistil, že by počas neho došlo k akejkoľvek forme násilia či neprimeraného nátlaku, podľa neho sa prítomní policajti snažili zistiť čo najviac informácii o trestnom čine,” uvádza Hanus.
S exkolegami nehovoril
V závere rozhovoru priznal, že o nových poznatkoch v prípade Cervanová so svojimi bývalými kolegami, s ktorými v minulosti zdieľal teóriu o tom, že Nitrania sú nevinné obete komunistického režimu, nehovoril. “Keď som prišiel na spis z Kaníc, nechcel som, aby táto informácia unikla priamo k skupine Nitranov, ktorých považujem za nielen odsúdených, ale aj usvedčených vrahov Ľudmily Cervanovej,” pokračuje s tým, že nemienil čeliť diskreditácii alebo zastrašovaniu.
“Dával som si veľký pozor, aby to neuniklo. Knihu som vydal, všetci si ju môžu prečítať a zástancovia opačného názoru reagovať. Teraz sa oboznamujem s ich pohľadom a vidím, že nie sú pripravení ani na čiastočnú sebareflexiu, uznanie toho, že aspoň v niečom sme pochybili, aj napriek tomu, že je dnes jasné, že sa písali vyslovene klamstvá, ktoré sme preberali od advokáta a z prostredia páchateľov tejto odpornej vraždy,” prezrádza autor knihy, vďaka ktorej sa zrejme bude teraz inak pozerať aj na film Roberta Kirchhoffa Kauza Cervanová.
“Ten dokument považujem za jednu z najväčších manipulácií v dejinách slovenského dokumentárneho filmu. Hoci bol v roku 2013 viackrát ocenený a vyhlásený za kultúrnu udalosť roka, čudujem sa, že po tom, čo sa odhalili všetky fakty a je zjavné, že autor v dokumente niekoľkokrát špinil povesť rôznych ľudí, klamal alebo zavádzal, nevznikol žiaden tlak na to, aby mu boli ceny odobraté. Lebo tak by to malo byť v slušnej spoločnosti. Robert Kirchhoff by sa mal sám s týmto svojím zlyhaním vyrovnať,” odkazuje Martin Hanus.
Jeho kniha vyšla vo vydavateľstva Postoj Media, ktoré publikovalo aj titul Margaréty Cervanovej Príbeh mojej Ľudmily. V tejto knihe matka odrýva príbeh dcéry, ktorej vražda v noci z 9. na 10. júla 1976 otriasla celým Slovenskom a dodnes vyvoláva vášnivé spory.
