Ako informuje server spravodajskej stanice Deutsche Welle, v stredu sa konal 10. Národný integračný summit v Berlíne, a to pod patronátom kancelárky Angely Merkelovej. Merkelová na ňom dala jasne najavo svoj skepticizmus z rodiacej sa osi Taliansko – Rakúsko – Nemecko, ktorá by mala čeliť migračnej kríze. „Je to o nájdení európskeho riešenia,“ povedala. Dodala, že problém migrácie sa pálčivo dotýka aj ďalších úniových krajín, napríklad Španielska alebo Grécka.
„Preto si myslím, že by tu malo fungovať veľa rôznych foriem spolupráce. Inými slovami, nemali by sme všetko stavať na jednu kartu, musíme sa vydať mnohými smermi, ak máme dosiahnuť spoločné riešenie v otázke ilegálnej, ale aj legálnej migrácie,“ povedala Merkelová.
Kanzlerin #Merkel nach dem 10. #Integrationsgipfel: Es gibt Regeln – wie die freiheitlich demokratische Grundordnung – die nicht verhandelbar sind. Dieses Anliegen wurde von allen Teilnehmern geteilt. Wir wollen ein weltoffenes und vielfältiges Deutschland sein. pic.twitter.com/tcb6JjVAHT
— Steffen Seibert (@RegSprecher) June 13, 2018
Zdroj: Twitter/Steffen Seibert
Lenže jedna stolička na summite skoro zostala prázdna – miesto vyhradené pre ministra vnútra. Horst Seehofer totiž do Berlína neprišiel. Zastúpil ho jeho námestník Marco Wanderwitz, člen strany CDU, ktorej predsedníčkou je kancelárka Merkelová. Ako píše Deutsche Welle, Seehofer svoju absenciu nezdôvodnil, ale vo vzduchu visí viditeľné napätie medzi ním a kancelárkou. To môže byť zároveň jedným z dôvodov, prečo Seehofer doteraz nepublikoval svoj novovypracovaný plán na boj s migračnou krízou, ktorý má Nemecku priniesť očakávanú úľavu.
O čo ide v spore
Spor Merkelovej a Sehofera sa týka najmä programu vracania migrantov z nemeckých štátnych hraníc, aké plánuje šéf CSU. Podľa koaličných kresťanských demokratov by to mohlo “viesť k negatívnemu dominovému efektu a napokon k spochybneniu jednotného európskeho diela, za ktorým sme ako CDU vždy stáli”.
Seehofer a ďalší predstavitelia CSU pohrozili vo štvrtok kancelárke, že ak sa do pondelka nerozhodne pre ich líniu postupu na národnej úrovni, minister hoci aj bez jej súhlasu a súhlasu vládneho kabinetu rozhodne v rámci svojich právomocí, čo je z právneho hľadiska možné, o vracaní istej časti migrantov z hraníc.
Malo by ísť podľa medializovaných informácií o ľudí, ktorých žiadosti o azyl už raz v spolkovej republike zamietli, ktorí sú evidovaní v iných európskych štátoch alebo ktorí dorazili na hranice spolkovej republiky bez dokumentov totožnosti.
Angela Merkelová to však striktne odmieta ako neprijateľný jednostranný krok a uprednostňuje úsilie o celoeurópske riešenie. Kompromis nie je aktuálne v dohľadne.
Do hry vstupuje Salvini
Po tom, ako Taliansko odmietlo povoliť pristátie lode Aquarius, na ktorej palube bolo vyše 600 utečencov, oznámil taliansky minister vnútra Matteo Salvini zo strany Liga severu, že plánuje so Seehoferom zverejniť spoločný plán na ochranu hraníc Európskej únie. Talianski zástupcovia k tomu poznamenali, že obaja ministri sú v „plnej zhode“ v rámci bezpečnostných otázok a že budú konať „v záujme toho, aby nepremárnili ďalší čas“. Stretnutie by sa malo uskutočniť v najbližších dňoch.
Piena sintonia con il ministro dell'Interno tedesco, Horst #Seehofer, che mi ha invitato a Berlino dove andrò presto con piacere.
Grazie all'Italia finalmente in Europa si cambia: per difendere i nostri cittadini bisogna tornare a proteggere le frontiere.https://t.co/3dYECHhApq
— Matteo Salvini (@matteosalvinimi) June 12, 2018
Zdroj: Twitter/Matteo Salvini
Postavu Mattea Salviniho si v súvislosti s utečencami všíma aj americký magazín Foreign Policy v komentári nazvanom „Xenofóbia sa v Taliansku stretáva s realitou“. Autor Aaron Robertson píše, že Salviniho počínanie radí Taliansko do hlúčika spojencov, akými sú Rakúsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko alebo Poľsko, v snahe bojovať proti príkazom Bruselu týkajúcich sa rozdeľovania migrantov.
„Na rozdiel od svojich ideologických spojencov je však Taliansko v prednej línii utečeneckej krízy. Salvini si uvedomuje, že svoju krajinu stavia do delikátnej pozície tým, že sa snaží pozmeniť migračné toky. Buď pôjde o modelový prípad rešpektujúci medzinárodné konvencie alebo o prípad odvážneho experimentátora, ktorý je ochotný skúšať, ako ďaleko mu zákony dovolia zájsť,“ pokračuje Robertson.
Robertson sa potom naváža do stability koalície Di Maia a Salviniho v Taliansku. „Talianska koalícia je založená na provizóriách, rovnako ako Salviniho vlastný štýl vládnutia. Okrem kompromisov uskutočnených vo svetle výsledku marcových volieb Salvini občas ukazuje aj ochotu prispôsobiť sa okolnostiam, ak v tom vidí možný politický prospech,“ konštatuje.
„Salviniho mentalita ,Taliansko predovšetkým‘ znamená, že by najradšej na svoje územie nenechal vstúpiť žiadnych afrických migrantov. Ale pretože si je vedomý nepredvídateľnosti reality, uprednostňuje odklon od utečeneckých kvót a chce preniesť zodpovednosť v otázke priepustnosti hraníc na africké štáty,“ myslí si Robertson. Ako dodáva, jeden zo Salviniho spojencov, maďarský premiér Viktor Orbán, asi len ťažko prijme Salviniho návrh, aby si migrantov vzalo napríklad aj Maďarsko. V tom vidí Robertson slabinu vzťahu oboch štátnikov.
autor: mak, tasr
