Jeden z najčerstvejších vodcov údajne extrémne pravicových strán pochádza zo Slovinska. Je ním Janez Janša, vodca Slovinskej demokratickej strany. A hoci znovu vyhral, jeho pozícia nie je taká silná, ako bývala. Je Slovinsko mimo trendu, ktorý hýbe Európou? Novinár si to nemyslí.
Podľa neho sa model, ktorý sa teraz usadzuje aj v Európe, vyvinul v 80. rokoch v Číne, kde sa ukázalo, že kapitalizmus neznamená automaticky demokraciu. Okolo konca tisícročia prevzal rovnaký model Vladimir Putin v Rusku a s Viktorom Orbánom potom prišiel v roku 2010 do Európskej únie. Ale nejde vraj výlučne o problém východného krídla EÚ. Viktor Orbán môže počítať so spojencami v Rakúsku aj v Taliansku. Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Nórsko aj Dánsko majú pravicové strany, ktoré reprezentujú 15 až 30 percent elektorátu. A preferencie Alternatívy pre Nemecko utešene rastú.
Ale nacionalizmus na východe a západe sa líši, píše na serveri Deutsche Welle Mappes-Niediek. Zatiaľ čo na západe prevládajú sťažnosti na „čierne diery“, z ktorých migranti pochádzajú, východ má pocit, že nebol nikdy prijatý a že bol vždy znevýhodnený. Kým na západe broja proti politickým inštitúciám, na východe chcú právo a poriadok, jasne vymedzené národné štáty a občianske preukazy povinne pri sebe. V podstate rovnaký režim ako kedysi, len s novou symbolikou. Tieto pohľady na vec nemožno skombinovať, domnieva sa novinár, ale to vraj nacionalistom nevadí, radi sa stiahnu do svojej vlastnej jaskyne.
Nová pravica potom chce podľa jeho slov deliť Európu na západ, východ, juh, sever, bohatých a chudobných a všetkých proti všetkým. Najväčšou hrozbou pre EÚ je momentálne Vyšehradská štvorka, ale v budúcnosti by sa ňou mohlo stať Taliansko alebo lakomé štáty, ktoré nechcú prispievať do spoločných európskych projektov. To by viedlo k rozpadu Únie na súperiace štáty, kde by silnejšie diktovali menším.
Dohováranie malým štátom, že by na tom tratili oveľa viac než veľké štáty, potom padá na neúrodnú pôdu. A aj keď sa dá mnoho argumentov spochybniť, peniaze stále stále plynú zo západu na východ. Aj v prípade migračnej krízy Berlín trval na rozdelení utečencov až po tom, ako bolo jasné, že hraničné štáty EÚ nápor nezvládajú. Sú aj takí, ktorí na hru na nacionalizmus nepristupujú, malé štáty ako Luxembursko, Litva, Estónsko alebo Lotyšsko. „Ale sú to veľkí hráči v Európe, kto ešte neprišiel k rozumu,“ uzatvára novinár.
