“V4 je vnímaná ako dominantne mocenský nástroj. Poľsko, Česko a Maďarsko rivalsky súperia o dominanciu v tejto skupine. V4 je potom jednotlivými členmi opúšťaná vždy, keď sa im to hodí. Je to teda veľmi nepevné manželstvo, ktoré sa môže kedykoľvek – dočasne alebo natrvalo – rozpadnúť,” povedal odborník z pražskej Metropolitnej univerzity.
Podľa jeho slov nezhodu v rámci vyšehradského zoskupenia naznačuje aj program slovenského predsedníctva vo V4, ktoré sa začína v júli.
“Slovensko kontinuálne presadzuje politiku prítomnosti v jadre EÚ (členstva v eurozóne), ktorú včlenilo aj do svojho programu. Neviem si však predstaviť, že sa vlády ostatných krajín dokážu stotožniť s tým, že udržanie SR v rámci jadra EÚ je takou prioritou, že bude prípadne potrebné obetovať časť vlastných predstáv o zostavovaní nového rozpočtu EÚ,” zdôraznil politológ.
Cabada na druhej strane pripomenul pozitíva V4. “Najväčším prínosom V4 bola bezpochyby ochota prekonať či aspoň nediskutovať o problematických bilaterálnych vzťahoch jednotlivých krajín z minulosti a spolupracovať s ohľadom na jasne danú prioritu členstva v západných štruktúrach, teda NATO a EÚ,” uviedol.
Odborník pozitívne vníma aj energiu, s ktorou po roku 2009 začala Vyšehradská štvorka presadzovať nové témy. Išlo napríklad o “rozširovanie EÚ na západný Balkán, energetickú bezpečnosť, jednotnú pozíciu pri prípravách rozpočtu EÚ na obdobie 2014-20 a po roku 2015 špecifický a od mainstreamu odlišný pohľad na príčiny i riešenia masovej migrácie do Únie,” vysvetlil Cabada.
“Táto schopnosť spolupráce vrátane možnosti rozšíriť ju v rámci formátu V4plus je významným prvkom pri presadzovaní vlastnej agendy na úrovni EÚ,” dodal Cabada.
