Chápanie pomníka sa tak zmenilo. “Stal sa symbolickým bodom zastrešujúcim pamiatku na všetkých padlých v obci, ale najmä po roku 1948 sa stal prijateľným pre režim. Na druhej strane, z hľadiska prijateľnosti, či už pre ľudácky (1939-1945) alebo komunistický režim (1948–1989), pomníky padlým nepredstavovali vážnu hrozbu, čo sa nedá povedať o legionárskych pomníkoch či napríklad sochách Milana Rastislava Štefánika,” myslí si historik.
Vzťah komunistickej moci k pomníkom tohto typu prirovnáva k postoju k obecným kostolom alebo iným sakrálnym stavbám. “Nepodporovali ich výstavbu ani obnovu, ale keďže boli trvalou súčasťou lokálneho prostredia, nepristúpili ani k ich likvidácii. Samozrejme, existujú výnimky. V niektorých prípadoch museli z pomníkov zmiznúť isté symboly, ako bol slovenský alebo československý štátny znak, ako aj busta M. R. Štefánika. V iných prípadoch sa tak nestalo. Rovnako dochádzalo k inštalovaniu nových častí a symbolov. Tak napríklad spoločne so zoznamom padlých v 2. svetovej vojne bol na pomník v Devínskej Novej Vsi inštalovaný aj československý štátny znak z roku 1960. Po roku 1989 došlo k jeho promptnému odstráneniu. Rovnako to bolo na pomníku v Liptovskom Hrádku. Socialistický štátny znak ho 'zdobí' dodnes,” konkretizuje Babják.
Zaujímavé je podľa neho sledovať osudy pomníka vo Vrbovom. Bol odhalený v roku 1929 a jeho súčasťou bola busta M. R. Štefánika. Po nastolení komunistickej diktatúry vydržala na svojom mieste paradoxne až do sedemdesiatych rokov, keď došlo ku komplexnejšej prestavbe. Namiesto busty bol umiestnený pietny venček. Slovenský znak na vrchole pomníka bol prekrytý a pod ním bola umiestnená päťcípa hviezda. Roku 1990 sa mesto postaralo o kompletnú rekonštrukciu pomníka a o jeho návrat do pôvodného stavu.
Pomník vo východoslovenskej obci Čečejovce zmenil svoj imidž tiež niekoľkokrát. Historik pripomína, že po jeho vzniku v roku 1941 bola jeho súčasťou socha svätoštefánskej koruny. “Tá však musela byť po roku 1948 nahradená červenou kovovou hviezdou. Koruna však nebola zničená, obyvatelia ju desaťročia ukrývali zakopanú kdesi v chotári obce, aby ju po roku 1990 znovu inštalovali na pôvodnom mieste, dodáva Babják.
K zmenám výzoru pomníkov dochádzalo aj pri prestavbe verejných priestranstiev, respektíve budovaní iných verejných objektov, teda z iných ako ideologických dôvodov. Napríklad pomník padlým v Malackách krátko po 2. svetovej vojne zmenil podstavec a bol k nemu pridaný nízky kovový plôtik spoločne s tabuľou padlých v SNP. Rovnako sa zmenilo celkové zasadenie do urbanistického prostredia. Pôvodne bol tento pomník zasadený do stredu Námestia padlých, čo akoby znásobovalo jeho význam. Po zmene celého priestoru, zbúraní niektorých budov a výstavbe novej administratívnej budovy podniku Nafta sa pomník presunul na okraj hlavnej cesty, čím zaniklo celé námestie, prakticky z centra diania. Historik poukazuje na skutočnosť, že po roku 1990 bola tabuľa s menami padlých v Slovenskom národnom povstaní odstránená.
V inom prípade došlo k viacnásobnej zmene miesta pomníka. Pomník padlým v Budatíne, dnes súčasť Žiliny, bol pôvodne umiestnený pred kaštieľom. Po zbúraní kaštieľa, v dôsledku stavby diaľničného privádzača, bol pomník, už časom poškodený, presunutý do depozitu. Po dostavbe cesty ho finálne umiestnili na pôvodné miesto, oproti relatívne novej jazdeckej soche Jozefa Miloslava Hurbana.
Svoju polohu menil aj známy pomník padlým v Giraltovciach, odhalený ešte počas vojny, a to 25. augusta 1918. Historik poznamenáva, že mal symbolizovať porážku Rusov pri bojoch v Karpatoch roku 1915. Socha leva bola pôvodne orientovaná na východ, respektíve na severovýchod, teda „proti Rusku“. Po vzniku Československej republiky bola táto najznámejšia pamiatka Giraltoviec otočená o stoosemdesiat stupňov, tak aby bol lev otočený proti 'novému nepriateľovi', smerom k Maďarsku.
Počas bojových akcií 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania došlo k poškodeniu niektorých pomníkov. Napríklad socha pomníka padlým v Hliníku nad Hronom bola zasiahnutá delostreleckým granátom. Prechod frontu poškodil aj pomník v Dvoroch nad Žitavou, no obyvatelia ho z peňazí z verejnej zbierky rýchlo opravili.
V súčasnosti dochádza k reštaurovaniu pomníkov vo viacerých obciach na Slovensku. Je to najmä z dôvodu obnovy pamätihodností lokálneho prostredia obce, a tým aj podpory turistického ruchu, uzatvára Babják.
