Dovozné clá vo výške 25 %, ktoré začiatkom júla uvalili USA na čínsky tovar a od 20. júla na ďalší tovar, by Čína mohla prostredníctvom obchodných kanálov zvládnuť, riziká sa však kopia, konštatuje analýza. USA chcú totiž v obchodnej vojne pokračovať.
USA dali najavo obavy v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami v Číne. “Medzi najčastejšie uvádzané dôvody, ktoré si zasluhujú opatrenia podľa článku 301, patrí štátna podpora čínskych firiem v rámci programu Made in China 2025, ako aj nespravodlivé požiadavky na poskytnutie práv duševného vlastníctva (alebo technológií) partnerom v spoločných podnikoch (joint-venture),” podotkol ekonóm Coface Carlos Casanova.
Prímerie je podľa ekonóma síce možné, vzhľadom na politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa však málo pravdepodobné. Eskalácia obchodného napätia je zlá správa pre svetové trhy, dá sa totiž očakávať, že Trump zavedie dodatočné sadzby aj na čínsky dovoz v objeme 200 miliárd USD (172,59 miliardy eur), skonštatoval ekonóm.
Súčasne dodal, že Čína už nebude vedieť recipročne odpovedať, pretože z USA toľko tovaru neimportuje. “To znamená, že sa Čína bude musieť uchýliť k netarifným opatreniam vrátane možných opatrení na jednotlivé americké spoločnosti s veľkým zastúpením v Číne,” upozornil Casanova. Nateraz však podľa neho Čína vplyv ciel na ekonomiku vie zvládnuť.
Vplyv obchodnej vojny podľa analytika pocítia niektoré odvetvia viac ako iné. “Exportne orientované sektory, kde je veľa malých a stredných firiem a podiel amerického exportu na obrate je až 30 %, sú najviac ohrozené,” priblížil s tým, že to platí najmä pre odvetvia ako je výroba elektrickej energie, automobilové komponenty či výroba strojov a stavebných zariadení.
Negatívne môžu obchodnú vojnu pocítiť aj iné ázijské krajiny. Pokles aktivity v Číne sa podľa ekonóma odrazí na poklese čínskeho dovozu z týchto krajín. S oslabeným čínskym dopytom budú zrejme bojovať ekonomiky s najvyšším pomerom vývozu do Číny, myslí si analytik. Ide najmä o Malajziu, Taiwan a Južnú Kóreu. “Na druhej strane, Čína znížila sadzby na sériu poľnohospodársko-potravinárskych dovozov z Indie, Južnej Kórey, Bangladéša, Laosu a Srí Lanky. Agropotravinárske spoločnosti v týchto krajinách, najmä producenti a spracovatelia sóje tak môžu profitovať z lepšieho prístupu na čínsky trh,” uzavrel.
