“Ľudia musia znášať rôzne obmedzenia takmer na tretine všetkých tratí. Na mnohých úsekoch sú koľajnice také rozbité, že vlaky musia jazdiť pomalšie a meškajú,” upozornil Marosz na utorkovej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.
Spomenul napríklad zmodernizovaný úsek medzi Trnavou a Leopoldovom. “InterCity vlaky a rýchliky tu od začiatku roka až doteraz brzdia kvôli chybnej výhybke zo 160 kilometrovej rýchlosti na rýchlosť 60 kilometrov za hodinu,” vyčíslil Marosz.
Najakútnejším prípadom v tomto smere bola podľa jeho slov jednokoľajná trať Humenné – Stakčín, kde sa na niektorých miestach tak zmenil rozchod koľají, že cestujúci museli medzi Sninou a Stakčínom pol roka prestupovať z vlaku do autobusu.
Podľa Marosza sú za tento stav zodpovedné Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré spravujú koľajnice. Podľa OĽaNO odôvodňujú ŽSR zlý stav železničných tratí obvykle nedostatkom financií na ich opravu.
Predstavitelia hnutia sa preto pozreli na niektoré obstarávania ŽSR a podľa nich sa dali uskutočniť aj lacnejšie. “Našli sme niekoľko obstarávaní, ktorými táto štátna firma nakúpila bežné pracovné pomôcky za ceny, ktoré sú výrazne vyššie ako ceny obdobných výrobkov v ktoromkoľvek obchode,” uviedol Marosz.
Napríklad ŽSR podľa hnutia nakúpili 16.000 tričiek s krátkym rukávom za 6,31 eura za kus bez dane z pridanej hodnoty. Išlo o bavlnené tričko s malým logom ŽSR. “Bežný občan vie, že obvyklá cena podobného trička je približne 2,90 eura,” vyčíslil expert hnutia na dopravu Jiří Kubáček. Samotná firma Rempo, ktorá tieto tričká ŽSR dodávala, ich podľa neho ponúka na svojej internetovej stránke za 2,90 eura za kus. Iný výrobca zase OĽaNO na požiadanie podľa neho vypracoval cenovú ponuku so sumou 2,17 eura za kus.
Marosz zároveň pripomenul, že firma Rempo zaznela v médiách pred tromi mesiacmi pri obchodoch manželky vtedajšieho ministra vnútra Tomáša Druckera s pozemkami.
Okrem nákupov tričiek spomenuli predstavitelia OĽaNO aj obstarávania pracieho prášku či takzvaných nočných výpraviek. “Celková úspora, ktorú sme vyčíslili na týchto troch nákupoch pracovných prostriedkov, je približne 200.000 eur,” zhodnotil Marosz.
Za túto sumu by sa podľa neho dala napríklad opraviť výhybka na hlavnej trati, aby IC vlaky a rýchliky nemuseli spomaľovať. “Ide pritom iba o náhodné príklady, ktoré však odrážajú to, ako sa na železniciach hospodári s peniazmi daňových poplatníkov,” dodal.
