Irsák v posledných parlamentných voľbách kandidoval za hnutie OľaNO a venuje sa ochrane spotrebiteľov. Podľa advokáta je na Slovensku veľa ľudí, ktorí si refinancovali úvery. Pre mnohých je jedinou možnosťou, ako sa dostať z nevýhodných podmienok, osobný bankrot. Advokát však osobné bankroty pokladá za amorálne a nespravodlivé. Píše o tom pluska.sk.
„Väčšina ľudí, ktorí spĺňajú podmienky na vyhlásenie bankrotu, sa dostala do zadlženia nie vlastnou vinou. Veľakrát si pobrali spotrebiteľské úvery, lebo boli v núdzi a nevedeli pokryť ani základné životné potreby ako bývanie, elektrinu, plyn, vodu či lieky. Napríklad dôchodcovia, a to napriek tomu, že celý život poctivo pracovali. Tieseň týchto ľudí zneužili na poskytovanie nevýhodných úverov,“ uviedol Irsák.
Podľa jeho slov sa do Centra právnej pomoci na svoj konkruz prišlo opýtať 80-tisíc Slovákov. Ako advokát uvádza, že ide iba o špičku ľadovca. „Keď niekto ide do osobného bankrotu, je to skonštatovanie toho, že zlyhal. Ťažko sa potom človeku znovu začína. Najmä, ak jeho problémy vznikli zo zlyhania štátu v oblasti ochrany spotrebiteľov finančných služieb. Sú to ľudia, ktorí bojovali, no nezvládli to, lebo v súdnom systéme dnes platí formálna spravodlivosť, nie skutočná,“ dodal Irsák.
Štát vinníkom?
Podľa právnika sa chyba stala pred rokmi, keď štát dovolil, aby úvery dávali firmy iba na živnostenský list, pričom to odporovalo legislatíve. A to z dôvodu, že poskytovanie úverov s cieľom zisku bolo upravené iba v zákone o bankách. Firmy údajne využívali aj takzvaný inštitút zabezpečovacieho prevodu práva. Spoločnost si ho mohli uplatiť aj pri malých úveroch, pretože chýbalo bližšie určenie v Občianskom zákonníku.
„Ľudia ani netušili, že podpisujú papier, ktorým veriteľ mohol na seba previesť ich byt, dom či inú nehnuteľnosť ako spôsob zabezpečenia jeho nízkej pohľadávky,“ vysvetľuje Irsák. Nakoniec podľa advokáta štát zlegalizoval činnosť subjektov so živnostenským listom. V eliminácii nebankoviek, ktoré získali licencie od Národnej banky Slovenska, neprispel ani rozsah preverovania pôvodu peňazí, ktoré poskytujú. Inými slovami, chcelo sa predísť tomu, aby nebankové subjekty poskytovali úvery z protiprávne nadobudnutých financií.
„Úvery, aké poskytujú banky, môže u nás dávať takmer hocikto. Keby sme prísne vychádzali z legislatívy vyspelých krajín, išlo by, až na prísne výnimky, o úvery vo forme kúpy tovaru na splátky. Naša krajina takmer 15 rokov zlyhávala v ochrane spotrebiteľov finančných služieb a ak prišlo nejaké riešenie, tak sa to týkalo vždy len osôb, ktoré získavali úvery až po vykonaných legislatívnych zmenách,“ uvádza Irsák. Dodáva, že namiesto toho, aby štát tento problém riešil, arogantne navrhuje občanom, aby vyhlásili osobný bankrot.
Gál: Realita hovorí niečo iné
Minister spravodlivosti Gábor Gál má na situáciu iný názor. Podľa neho čísla hovoria jasne o tom, že realita je iná a prístupnejšie osobné bankroty pomohli množstvu ľudí. Píše to na svojej facebookovej stránke.
„Od marca 2017 nadobudli účinnosť úplne nové pravidlá pre osobný bankrot. Moja predchodkyňa Lucia Žitňanská pripravila zákon, ktorý reálne pomohol tisíckam ľudí vymaniť sa z tzv. „dlhovej pasce”. Za asistencie Centra právnej pomoci dostali vďaka osobnému bankrotu druhú šancu začať život bez dlhov,“ píše šéf rezortu spravodlivosti s tým, že Centrum odvtedy vyriešilo 125-tisíc konzultácií. Ako dodáva, od marca minulého roku bolo na súd podaných 17-tisíc žiadostí, z ktorých 1400 bolo vyriešených. Podľa Gála do konca tohto roka pribudnú tri nové pracoviská Centra právnej pomoci.
