Ako uvádza, za zabezpečenie obrany Slovenska zodpovedá jednak rezort obrany a jednak vláda Slovenskej republiky. Táto skutočnosť vyplýva z Washingtonskej dohody, ktorú sme podpísali a sme jej členom. Z toho vyplýva, že my a všetky členské štáty sú povinné dodržiavať a rovnako aj rozvíjať schopnosť odolávať ozbrojenému konfliktu.
„Súčasné vedenie rezortu obrany preto postupuje pri modernizácii systémovo a systematicky v zmysle Dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl SR s výhľadom do roku 2030 schváleného Bezpečnostnou radou a vládou SR tak, aby boli ozbrojené sily plne pripravené zabezpečiť obranyschopnosť Slovenskej republiky. Pripomíname, že kritika zo strany NATO nie je žiadnou novinkou, lebo je všeobecne známe, že oblasť obrany bola dlhé roky zanedbávaná a finančne poddimenzovaná,“ píše sa na margo zverejnenej hodnotiacej správy.
Ako rezort obrany dodáva, to, že sa neinvestovalo do obrany, má za následok, že sa záväzok strednej mechanizovanej brigády oddiaľoval niekoľko rokov. Konkrétne od roku 2004 a jediná obranná zložka, do ktorej sa investovalo, boli vzdušné sily.
Nešlo iba o kritiku
„Pre objektívnosť treba tiež povedať, že v porovnaní s predchádzajúcimi dokumentmi, Severoatlantická aliancia hodnotí obranné plány za posledné dva roky pozitívnejšie, o čom sme v júni po zasadnutí ministrov obrany členských krajín NATO aj informovali.
Obranní plánovači vyzdvihli predovšetkým ambíciu splniť záväzok vynaložiť na obranu v roku 2020 1,6 percenta HDP a v roku 2024 dve percentá a takisto flexibilitu SR v procese spracovania samotnej hodnotiacej správy,“ uvádza sa v stanovisku s tým, že v čase, keď sa správa spracovávala, nebola istá kúpa nadzvukových lietadiel F-16.
Ministerstvo obrany priznáva, že jedna z troch častí hodnotiacej správy je označená stupňom neutajované. Na druhej strane ale poukazuje na pravidlá Národného bezpečnostného úradu Slovenska a Severoatlantickej aliancie, a teda, že informácie môžu byť zverejnené iba oprávneným občanom. Ostatné dve častí – štábna analýza a tabuľková časť majú označenie utajované, pričom rovnaké pravidlo platí pre všetky členské štáty.
„Naším záujmom nie je nič tajiť, práve naopak, sme zástancami toho, aby bola aj širokej verejnosti zrejmá realita a dosiahli sme celospoločenský konsenzus v téme modernizácie ozbrojených síl. Aj z tohto dôvodu chceme presadiť, aby najbližšie komplexné hodnotenie obrany, ktoré schvaľuje Bezpečnostná rada a vláda SR, bolo sčasti odtajnené,“ uvádza rezort obrany s tým, že správu chcú predstaviť všetkým oprávneným osobám. A teda poslancom výboru pre obranu a bezpečnosť, Bezpečnostnej rade a vláde.
Ako dodávajú na záver, k zverejneniu dokumentu a autenticite Martinom Dubécim sa nechcú vyjadrovať, ale „na rozdiel od tohto neúspešného politického kandidáta rešpektujeme nariadenia Národného bezpečnostného úradu SR a NATO“.
Dubéci: SNS opäť premárnila šancu
„Osobné útoky namiesto riešenia podstaty som dostával od smeráckeho-glváčovského ministerstva obrany, teraz sa pridáva aj národniarsko-gajdošovské. Aj by som sa pobavil, keby to nebolo prejavom veľmi vážného, hlbšieho problému,“ píše Martin Dubéci na margo stanoviska rezortu obrany. Podľa člena Progresívneho Slovenska národniari opäť premárnili svoju šancu a namiesto riešenia kritiky v hodnotiacej správe všetko zatĺkajú.
„Vyprodukujú nič nehovoriaci blok balastu, ktorý zakončia osobným politickým útokom. Takto to fakt nemôže fungovať. Pozrite sa na SIS, pozrite sa na MO SR,“ píše Dubéci. Ako dodáva, rezort obrany síce nemá čo tajiť, ale správu nezverejnia, stíhačky potrebujú na ťažkú mechanickú brigádu a o cenách stíhačiek F-16 sa v čase hodnotenia nevedelo. „Akurát nechápem, ako to je možné, keďže ceny sú nakoniec vyššie, než sa čakalo,“ uzatvára.
Kritickú správu NATO o obrane Slovenska člen Progresívneho Slovenska zverejnil vo štvrtok 9. augusta po tom, ako mu ju odovzdali ľudia z bezpečnostných zložiek. Ako uviedol, ide o nepríjemné čítanie, pričom správa potvrdzuje, v akom zlom stave sú naše ozbrojené sily. Podľa neho za to nemôže iba Peter Gajdoš, ktorý je na poste ministra obrany dva roky, ale všetci ministri pred ním. Viac sme o tom písali TU.
Časť informácií zverejnil aj denník Pravda, ktorý sa pýtal na hodnotenie generálporučíka v zálohe Pavla Macka. Okrem toho, že nemáme k dispozícii strednú a ťažkú mechanickú brigádu, nám Severoatlantická aliancia vyčíta aj to, že nesmerujeme k cieľom, ku ktorým sme sa zaviazali. Rovnako máme mimoriadne kritický nízky počet vojenských lekárov. Viac sme o tom písali TU.