Firmy sa do budúcna pozerajú aj na staršie priestory v štandarde A, kam by sa presunuli, dodal. Investor síce prechádza z brownfieldu do vyššieho štandardu, ale ak sú priestory blízko závodu, klesá logistické riziko nedodania výrobku klientovi.
Varačka zároveň upozornil na význam územného plánovania v mestách, ktoré môže funkčne zmeniť budúcnosť súčasných hnedých parkov či industriálnych lokalít. Bývalé industriálne nehnuteľnosti sa môžu stať polyfunkčnými či rezidenčnými nehnuteľnosťami. „Ak to trh umožňuje, tak osvietenejší developeri vedia urobiť z takýchto hál loftové bývanie či loftové kancelárie. Je na spoločnosti, či chce zachovať ráz miesta,” vysvetlil.
Podľa Ministerstva dopravy a výstavby SR je možné brownfieldy revitalizovať a umiestňovať na nich funkcie, ktoré by si inak vyžadovali ďalší záber pôdy a zbytočné rozširovanie zastavaného územia. Koncepcia rozvoja miest v SR do roku 2030 obsahuje v opatreniach k štrukturálnym zmenám vo fungovaní miest aj takéto územia.
Medzi brownfieldy radí rezort bývalé priemyselné zóny, nevyužívané a zdevastované komerčné a iné objekty a pozemky v urbanizovanom území, poľnohospodárske objekty alebo plochy v minulosti využívané na vojenské účely.
Rezort spolupracuje so Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP), ktorá spracúva databázu degradovaných, opustených a nedostatočne využívaných mestských ekosystémov. Cieľom je podľa SAŽP spracovať databázu pre 140 miest SR a navrhnúť postupy a opatrenia, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k opätovnému využívaniu brownfieldov.
