„Polovicu zo zvýšenia minimálnej mzdy si vezme štát a poisťovne. S takýmto spôsobom zvyšovania minimálnej mzdy nie je možné súhlasiť,“ píše vo svojom blogu nezaradený poslanec Jozef Mihál (Spolu). Podľa neho je téma zvyšovania minimálnej mzdy slovenským folklórom, ktorá sa rieši počas leta.
Kým prví sa témy chytia odborári a zamestnávatelia, následne je voľná pre vládu, ktorá rozdáva peniaze zamestnancom. Má to však jeden háčik – nerozdáva zo štátnych peňazí. Podľa podpredsedu strany Spolu so zvyšovaním priemernej mzdy súvisia aj starobné dôchodky. „Podobne je to pri valorizácii už priznaných dôchodkov. A tak je to aj pri nemocenských dávkach, materskej… Čím vyššia mzda, tým vyššie sú tieto dávky, ale aj ich strop,“ vysvetľuje Mihál.
Ako dodáva, zvyšovanie dávok (rodičovské príspevky alebo prídavky na deti), ktoré sú vyplácané zo štátneho rozpočtu, súvisí s medziročnou infláciou. Tieto peniaze vypláca buď Sociálna poisťovňa, alebo štát, pričom pri nich je nastavený automat, ktorý súvisí s medziročným rastom, a vláda o nich rozhoduje len zriedka. Mihál ako príklad uvádza minuloročné zvýšenie rodičovského príspevku o 10 eur.
„No ako na potvoru o minimálnej mzde rozhoduje v slovenskej realite každý rok vláda. A sú to politické rozhodnutia. Treba pripomenúť aj fakt, že až doteraz pritom vláda kašľala na vlastných zamestnancov v štátnej službe či vo verejnom záujme a ich platy sa zvyšovali výrazne menej,“ uvádza.
Druhá strana mince
Mihál sa pozrel aj na vývoj minimálnej mzdy od daňovej reformy v roku 2005. Ako konštatuje, vtedy bola hrubá minimálna mzda približne 215 eur (6500 slovenských korún), kým nezdaniteľná časť na daňovníka bola 224 eur. Ide o tú časť základu dane, ktorá sa nezdaňuje, pričom závisí od životného minima a základu dane daňovníka – v roku 2018 je 318 eur.
„V roku 2015 sa zaviedla odvodová odpočítateľná položka 380 eur, teda v sume rovnajúcej sa vtedajšej minimálnej mzde. Zamestnanec, ale ani zamestnávateľ pri minimálnej mzde v tomto roku neplatili žiadne zdravotné odvody,“ vysvetľuje.
Rovnako si posvietil aj na minimálnu mzdu v roku 2019, ktorá má byť 520 eur v hrubom. Ako dodáva, nezdaniteľná časť na daňovníka bude 328 eur a odpočítateľná položka zo zdravotného poistenia 100 eur. „Zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí zdravotné odvody 17 eur a jeho daň bude 24 eur. Čistá minimálna mzda bude len 430 eur. Polovicu zo zvýšenia minimálnej mzdy si vezme štát a poisťovne,“ uvádza s tým, že zvýšenie minimálnej mzdy bude stáť 54 eur, pričom iba polovica, teda 27 eur, ide zamestnancovi. Zvyšok ide na odvody a daň z príjmu. Ako Mihál dodáva, s takýto spôsobom zvyšovania nemožno súhlasiť.
Podľa Mihála existuje riešenie, ktoré by mohlo situáciu vyriešiť. Ide o návrh zákona, ktorý predkladajú na septembrovú schôdzu parlamentu. „Po prvé, navrhujeme ´automat´, teda naviazanie sumy hrubej minimálnej mzdy na priemernú mzdu. Minimálna mzda nech je 50 percent priemernej mzdy. Po druhé, navrhujeme definovať nezdaniteľnú časť na daňovníka a odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby zamestnanec s minimálnou mzdou žiadnu daň ani zdravotné odvody neplatil,“ píše vo svojom blogu.
Uvádza aj príklady, podľa ktorých by minimálna mzda takouto formou bola vyššia, ako uvádza premiér Peter Pellegrini. Ako dodáva, strana Spolu chce, aby zamestnanci zarábali viac, keď sa štátu darí. „Lenže na zvyšovaní miezd musí mať svoj podiel aj štát vo forme alikvotne nižších daní a odvodov. Nie je v súlade so zdravým rozumom, ak tým, čo zarábajú najmenej, vezme štát zo zvýšenia mzdy presnú polovicu,“ uzatvára.
