Ako píše denník Sme.sk, Smer má stále presviedčať terajšieho šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka. V hre je však aj Osobitný zástupca OSN pre Irak Ján Kubiš, pričom práve medzi nimi dvoma sa pred viac ako dvoma rokmi rozhodovalo o kandidátovi na post šéfa OSN. Smeráci si nakoniec vybrali Lajčáka. Momentálne sa o oboch hovorí ako o možných kandidátoch do prezidentských volieb, ktoré budú v marci budúceho roku.
Kým terajší šéf diplomacie o kandidatúre neuvažuje, Kubiš ju pripustil. Podľa informácií denníka SME by na jeseň chcel ukončiť svoju misiu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN v Iraku. „Potom posúdim aj situáciu okolo kandidatúry na post prezidenta. Ak by som sa rozhodol o post prezidenta SR uchádzať, tak ako občiansky kandidát,“ píše sa v stanovisku s tým, že doteraz ho žiadna politická strana neoslovila.
V stredu po rokovaní vlády sa k téme prezidentských kandidátov vyjadril aj minister práce Ján Richter. Ako uviedol, Smer má v tejto téme viaceré možnosti, pričom samotný Richter považuje Lajčáka za veľmi dobrého kandidáta. Ten však ešte v júli povedal, že o kandidatúre neuvažuje napriek tomu, že ho oslovilo viacero ľudí, ktorí by ho v boji o post hlavy štátu radi videli, rovnako aj v Prezidentskom paláci.
„Ale ja sa vidím v zahraničnej politike. Necítim silnejší spoločenský dopyt po mojej osobe. Je tam veľa postáv a postavičiek, ktoré sa tešia, že sa zviditeľnia. A necítim potrebu byť súčasťou tohto predstavenia. Zatiaľ sa zdá, že slovenská spoločnosť je spokojná s tou ponukou, ktorá tam je a ja som spokojný tam, kde som,“ uviedol na adresu prezidentských kandidátov. Napriek tomu sa však členovia strany neustále snažia Lajčáka presvedčiť. Priznal to aj vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši.
Lajčák sa momentálne venuje šéfovaniu Valného zhromaždenia OSN. Po skončení mandátu sa vracia na Slovensko, na svoju ministerskú stoličku, kde ho podľa jeho slov čaká veľa práce. Poukázal aj na to, že Slovensko na budúci rok od 1. januára preberá na rok funkciu predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). „Veľmi zodpovedne sa na to pripravujeme,“ priznal. Viac sme písali TU.
Kubiš ako poistka
Ak by Lajčák na svojom vyjadrení trval a nešiel by kandidovať do prezidentských volieb, práve Kubiš by mohol byť poistkou strany. „Nemôžem hovoriť za celý Smer, ale Ján Kubiš je rovnako ako Miroslav Lajčák človek, ktorý má na túto funkciu predpoklady,“ uviedol Juraj Blanár.
Rovnaký názor má aj podpredseda poslaneckého klubu Miroslav Číž, no nechcel by konkrétnejší, či ho postavia do boja, ak by Lajčák takúto možnosť odmietol. „Sme v procese hľadania kandidáta, včas všetko oznámime.“
Ak by však Ján Kubiš išiel do prezidentských volieb ako občiansky kandidát, Smer by ho mohol iba podporiť.
V rozhovore pre hnonline.sk Robert Fico ale povedal, že chcú postaviť vlastného kandidáta. Údajne sa medzi členmi strany hovorí aj o tom, že by postavili Petra Pellegriniho. Ten by mal výhodu, že od marca ho voliči mohli lepšie spoznať ako premiéra a stúpla mu popularita. Analytici pri jeho mene vidia aj šance na postup do druhého kola. Zrejme by to však spôsobilo aj diskusie, prečo by po pol roku premiérovania odišiel z funkcie. Tvrdil to sociológ Martin Slosiarik, pričom by tento krok voličom Smeru vysvetľoval veľmi ťažko. Viac sme o tom písali aj TU.
Niektorí smeráci by si vedeli na kandidátskej listine predstaviť aj Richarda Rašiho, ten však o tejto možnosti údajne neuvažuje. Rovnako uviedol, že v alternatívach, o ktorých hovoril Ján Richter, sa jeho meno nespomína.
Baránek: O Kubišovi nič nevieme
Podľa politológa Jána Baránka je Ján Kubiš skúsený diplomat, pričom práve diplomati sú na Slovensku hodnotení zväčša pozitívne a majú vysokú mieru dôvery. „Z tohto uhla pohľadu by bol vhodným kandidátom, no o Jánovi Kubišovi nevieme okrem jeho zahraničného pôsobenia nič, čo je obrátenou stranou mince,“ povedal Baránek pre Parlamentné Listy.
Ako dodáva, nevie sa najmä to, či ide o liberálneho, alebo konzervatívneho kandidáta, dá sa však predpokladať, že je bruselsky, proeurópsky orientovaný. „V meniacej sa situácii aj v Európe, keď si zoberieme Taliansko alebo Rakúsko, by bolo zaujímavé poznať názory daného kandidáta napríklad na to, ako tam skončili voľby, ale ak ohlási kandidatúru, určite sa to čoskoro dozvieme.“
Podľa Baránka je však ťažké prognózovať, ako by skončil v prezidetskcýh voľbách. Ak by sme však vychádzali z minulosti, ako príklad uviedol Eduarda Kukana, ktorý bol silným kandidátom a všetci boli presvedčení, že postúpi do druhého kola, pričom časť z nich nešla ani voliť. A na svoju silu nakoniec doplatil.
Zaujímavé, že chce ísť ako občiansky kandidát
„Je zaujímavé, že chce ísť ako občiansky kandidát, keďže dlhšie vieme, že ho Smer prehovára na prezidentskú kandidatúru. Budeme si musieť počkať, či bude občiansky kandidát s podporou Smeru, alebo naozaj občiansky kandidát bez podpory tak, ako je obsah samotného slovného spojenia,“ vysvetľuje Baránek. Dodáva, že to nevylučuje možnosť, že ho strany môžu podporovať, môže ju však odmietnuť.
Či však Smer postaví vlastného kandidáta, alebo podporia Kubiša, záleží len na strane. „Od takejto strany sa očakáva, že postaví vlastného silného kandidáta, tobôž, ak ide o prezidentské voľby. Neočakáva sa, že podporia občianskeho kandidáta. To je hlavná náplň politickej strany– obsadzovať posty. Ja sám očakávam, že postavia vlastného kandidáta, a ak sa tak nestane, bude sa to rôzne interpretovať, a z možných interpretácií bude najsilnejšia zrejme tá, že politici kandidatúru za Smer vnímajú ako hendikep a preto ju odmietajú,” dodáva na záver.
Kandidáti na prezidenta
Do prezidentských volieb sa najčastejšie hlásia občianski kandidáti, ale aj tí stranícki. Svoju kandidatúru ohlásil vedec Robert Mistrík, ktorého podporuje SaS a Spolu Miroslava Beblavého. Rovnako sa v zozname nachádza Zuzana Čaputová s podporou Progresívneho Slovenska, Eduard Chmelár, sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin, bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, Bohumila Tauchmanova, Oskar Fegyveres, Róbert Švec, František Mikloško, o ktorom sa hovorí ako o kandidátovi, ktorého by mohla podporovať KDH, alebo Radovan Znášik. Medzi straníckymi kandidátmi figurujú mená Milan Krajniak zo Sme rodina, Béla Bugár za Most-Híd a Marian Kotleba za ĽSNS.
