“Naše fabriky potrebujú reagovať často veľmi rýchlo na vzniknutý dopyt, a preto na dnešnom rokovaní boli rozdané konkrétne úlohy jednotlivým ministrom. V najbližších dvoch týždňoch majú všetky štátne orgány, ktoré majú čo do činenia s povoľovaním príchodu zahraničnej pracovnej sily, vrátane cudzineckej polície, ministerstva vnútra, ministerstva zahraničných vecí, ministerstva práce, predložiť balík ďalších opatrení, ktoré nemusia mať vždy legislatívny charakter a ktoré zjednodušuje procesy. Na Slovensku je momentálne situácia veľmi krízová,” povedal predseda vlády.
Podľa Pellegriniho ku koncu júla na Slovensku pracovalo 60.136 občanov zo zahraničia, z čoho 31.857 boli občania z EÚ. “Zamestnávatelia aj napriek opatreniam, ktoré boli prijaté k 1. máju 2018, stále však narážajú na mnohé legislatívne prekážky,” povedal. Slovensko sa tak podľa neho v porovnaní s okolitými krajinami prestáva byť konkurencieschopná v prijímaní zahraničnej pracovnej sily.
Nebudeme tolerovať sociálny damping
“Nebudeme však prijímať opatrenia, ktoré by mali zhoršiť podmienky slovenských zamestnancov. To znamená, že nebudeme tolerovať žiaden sociálny damping, nebudeme tolerovať, aby firmy nejakým spôsobom uprednostňovali zahraničnú pracovnú silu na úkor slovenských zamestnancov. Môžu ich doviesť len za takých podmienok, ako poskytujú domácim zamestnancom a len vtedy, ak sú naozaj nedostatkoví a sú zaradení v zoznamoch.
Dohodli sme sa, že zoznam nedostatkových profesií budeme aktualizovať nielen raz za rok, ale možno každý kvartál. Pevne verím, že aj tieto krátkodobé opatrenia, ktoré v najbližších týždňoch predstavíme, budú mať zásadný a pozitívny prínos pre náš priemysel a pre našich zamestnávateľov,” ubezpečil Pellegrini.
Podľa premiéra sa darí pracovať aj s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi, čo je však pre pracovný trh v SR nedostačujúce. “Otvorili sme samozrejme aj otázku, čo ideme robiť s našimi Rómami, ktorých je značné množstvo a v ktorých vidíme potenciál, aby mohli ďalej pracovať. V tomto prípade budeme musieť zvoliť asi inú cestu. Budeme musieť nájsť motivačný systém pre firmy, ktoré budú zamestnávať aj našich rómskych spoluobčanov,” upozornil.
Vláda podľa Maria Lelovského, prvého viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), dnes začala riešiť najvážnejší problém, ktorí zamestnávatelia v SR majú, a to nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a to nielen jej dovozom. “Začali sme sa zaoberať jasne a zreteľne možnosťami získavania pracovnej sily preškoľovaním z našich domácich zdrojov. My túto iniciatívu jednoznačne vítame, zároveň sme si vypočuli pripravenosť, respektíve nepripravenosť viacerých rezortov na zmeny v tejto oblasti, ktoré budú nevyhnutné,” doplnil Lelovský.
Zamestnávateľské zväzy podľa Lelovského predložili vláde rad legislatívnych aj nelegislatívnych opatrení, rýchlych, pomalších aj dlhodobých, ktoré by riešeniu problému s pracovníkmi mali pomôcť. “Poskytneme spoluprácu a skúsenosti všetkým rezortom. Očakávame a budeme na to dozerať, aby všetky zastúpené rezorty dostáli týmto naším návrhom a požiadavkám,” dodal viceprezident RÚZ.
V koalícii nie je pnutie pre návrh na zastropovanie dôchodkového veku
Pnutie v koalícii pre návrh na ústavné zastropovanie dôchodkového veku na Slovensku nie je. Koaličné strany o tomto návrhu stále diskutujú. Uviedol to premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) na utorkovej tlačovej konferencii k riešeniam nedostatku pracovnej sily.
Návrh na zastropovanie dôchodkového veku do parlamentu predložila koaličná strana Smer-SD. Jej predseda Robert Fico v júli avizoval, že ak do jesene nepadne dohoda na ústavnom zákone, Smer-SD predloží návrh na zastropovanie dôchodkového veku predloží ako obyčajný zákon. “Diskusia o dôchodkovom strope stále prebieha. Uvidí sa, že či sa nájde zhoda na ústavný zákon. Nevidím, že by v rámci koalície bol o tom nejaký rozpor, skôr diskusia nebola ešte uzatvorená, ale nie je ani nejaký dramatická alebo búrlivá,” skonštatoval v utorok Pellegrini.
Ak bude návrh predložený nakoniec ako poslanecký, tak sa s ním podľa premiérových slov budú musieť vyrovnať poslanecké kluby. “V prípade, že by sa nevedela nájsť ústavná väčšina, bolo by to možné riešiť aj normálnym zákonom, ale tam je potom riziko, že nasledujúca politická garnitúra môže takéto zastropovanie zmeniť. Ale pnutie v koalícii to nespôsobuje. Ešte stále beží odborná diskusia, ako to spraviť a ako by mohlo to finálne riešenie vyzerať,” priblížil premiér.
Poslanci koaličného Smeru-SD navrhli dať do ústavy formuláciu, že “vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe”. Hlasovanie parlamentu o posunutí návrhu do druhého čítania by malo byť na nadchádzajúcej schôdzi v septembri.
