Nedávno Chivers spísal ďalší text o bojoch v Afganistane, ktorý nazval Vojna bez konca. Svoj článok zasadil do apríla 2009. Vtedy dostalo asi 30 amerických vojakov za úlohu pochodovať údolím Korengal, v noci sa vyšplhať na neďalekú horu a zaútočiť na bojovníkov Talibanu. Vojaci vraj boli frustrovaní, pretože v zadanej úlohe nevideli žiadny hlbší zmysel. Týmito slovami odštartoval Chivers svoj článok.
Na počiatku bolo nadšenie, ale potom prišla tvrdá realita…
Medzi tými tridsiatimi vojakmi bol aj Robert Soto, ktorý vraj na vlastné oči videl, ako prebieha afganská vojna. Videl, že americkí vojaci umierajú či padajú ranení. Videl, že vojna v Afganistane sa nepodobá starostlivému plánu, ktorý pripravilo velenie. V roku 2007 vstupoval do armády plný nadšenia a s vierou, že aj v rámci zahraničnej misie pomôže ochrániť Spojené štáty pred ďalším strašným teroristickým útokom. Po dvoch rokoch však svoje armádne angažmán už vnímal trochu inak. Vojaci pochodujú horami a údolím, je im zima, sú unavení a predovšetkým pred sebou nevidia jasný cieľ, ktorý by misiu konečne ukončil.
Chivers v tejto súvislosti pripomína, že vojna v Afganistane sa ťahá už 17 rokov. Za ten čas sa v Bielom dome vystriedali traja prezidenti, a ak sa táto vojna v dohľadnom čase neskončí, budú do nej nastupovať Američania, ktorí sa narodili až po 11. septembri 2001, pre ktorý vlastne celá kampaň odštartovala. Namiesto záveru kampane vraj majú vojaci pred očami ďalšie vojny – vojnu v Iraku či v Sýrii, kam nasadzujú ďalších amerických mužov a ženy.
Robert Soto mal v roku 2001 desať rokov, a keď učiteľ žiakom v triede oznámil, že padli dvojičky, išiel sa s kamarátom pozrieť do New Yorku. A pri zrúcanine si sľúbil, že bude chrániť Spojené štáty pred podobnými hrôzami. O osem rokov neskôr to aj splnil, hoci sa vraj v jednej chvíli pohrával s myšlienkou, že by sa radšej stal hercom.
Nakoniec však vstúpil do armády, kde sa stretol s veliteľom svojej jednotky Nathanom Coxom. Tento muž Sotovi učaroval a stal sa pre neho vzorom. Tridsaťdvaročný veliteľ mal vysokoškolské vzdelanie a kdesi hlboko v sebe mal zakorenené aj kresťanské hodnoty. Cox slúžil vo vojnách na Balkáne v 90. rokoch 20. storočia, potom odišiel do civilu a začal bakalárske štúdium, ale rovnako ako Sota ho zasiahol útok na dvojičky a znovu sa prihlásil do služby. Jeho úlohou bolo vychovať nových vojakov, ktorí sa vydajú do Afganistanu. Ale on tam nechcel nechať svojich chlapcov ísť samých. Prihlásil sa na misiu, aj keď nemusel.
Zomrelo okolo sedemtisíc Američanov
„V týchto vojnách slúžili viac ako tri milióny Američanov. Sedemtisíc z nich zomrelo. Desaťtisíce ďalších boli zranené,“ napísal Chivers. „Politika, na základe ktorej sa títo muži a ženy dostali na misiu do zahraničia, vízia prebudovania národa a kultúry zlyhali… Vo vojne sa nedosiahlo to, čo sľubovali jej organizátori,“ uviedol s tým, že táto vojna sa vedie nekoncepčne, ale politici na ňu neustále vydávajú peniaze a posielajú na misie ďalších a ďalších vojakov. Bez ohľadu na to, či sú práve pri moci demokrati alebo republikáni.
Organizátori vojen vo svete tvrdia, že americkí vojaci chránia práva žien, posilňujú ľudské práva a stoja proti tyranom, pomáhajú pri výcviku irackých či afganských ozbrojených síl a tak podobne. To je časť hesiel, ktorými sa uvedené vojny ospravedlňujú. Okrem zabitia Usámu bin Ládina podľa Chiversa nedošlo k naplneniu žiadneho z týchto cieľov. Starých teroristov zahnali, ale na ich miestach povstali noví, tamojším ľuďom sa nežije výrazne lepšie, korupcia ďalej veselo bujnie. A pre vojny museli svoje domovy opustiť tisíce ľudí.
„Státisíce zbraní poskytnuté možným spojencom zmizli; nespočetné množstvo týchto zbraní sa objavilo na čiernom trhu alebo v rukách nepriateľov Washingtonu. Miliardy dolárov, ktoré sa poskytli bezpečnostným zložkám spomínaných štátov, padli tiež do rúk pedofilom, mučiteľom a zlodejom. Mnohé jednotky štátnej polície a armády, ktoré Pentagón označoval za úplne zásadné, zmizli. Islamský štát sponzoroval či povzbudzoval teroristov po celom svete, presne tých teroristov, ktorých mala globálna vojna proti teroru zastaviť,“ pokračoval nemilosrdne novinár.
Pôvodne čisto vojenská misia sa zmenila na misiu, v ktorej hrajú rolu infraštruktúrne a vzdelávacie projekty a cieľ týchto misií je skutočne kdesi v nedohľadne. Boje sú takmer nekonečné. Útočníci sa v jednej chvíli vyhrnú z hôr, udrú a rýchlo sa stiahnu späť. V zložitom teréne sa relatívne ľahko ukryjú a plánujú ďalšiu akciu. Takto nejako vyzerá vojna v Afganistane podľa Chiversa celé roky. Počas jedného z týchto útokov zabili aj Coxa, a to už bolo na Sota priveľa. Od tej chvíle si vytýčil jediný cieľ. Prežiť. Jediné, o čo mu išlo, bolo jeho vlastné prežitie a prežitie jeho priateľov. O nič ďalšie už sa vraj nestaral. Odkrútil si zvyšok misie a vrátil sa domov. Zostal v armáde a nasadili ho na Haiti, aby tam pomáhal ľuďom postihnutým prírodnou katastrofou. Vtedy sa tiež dozvedel, že sa americkí vojaci stiahli z údolia Koregal. Na jednej strane tomu vraj rozumel, ale na druhej strane bol veľmi nahnevaný, pretože nechápal, za čo teda v posledných mesiacoch vojaci v údolí umierali.
Seržant, ktorý začal pochybovať o oficiálnych správach…
V roku 2011 Sota poslali na misiu do Iraku. Stal sa z neho seržant, mal množstvo skúseností a podľa Chiversa pochyboval o oficiálnych správach, ako sa boje v Iraku a Afganistane vyvíjajú. Strážil iracké letisko a bolo mu jasné, že Američania z krajiny sťahujú materiál, ktorý chceli uchrániť. Ale ľuďom, ktorí sa pozerali okolo seba, vraj muselo byť jasné, že tamojšia vojna sa rozhodne nekončí.
Chivers obrátil svoj zrak späť k Afganistanu. Tam vraj veselo kvitol obchod s ópiom a tamojší protivládni bojovníci sa rozhodne netvárili, že sú tesne pred zrútením.
Seržant Soto si medzitým odkrútil ďalšiu misiu a v roku 2012 sa definitívne vrátil do Spojených štátov. Vrátil sa k svojmu snu z detstva a chcel sa stať umelcom – hudobníkom a hercom. Ale súčasne premýšľal, aký zmysel mala vojna, ktorej sa zúčastnil a ktorá zatiaľ nemá konca. A vraj o tom premýšľa dodnes.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
