Bývalý dvojnásobný predseda slovenskej vlády z rokov 1998 až 2006 vo svojom komentári k úmrtiu Johna McCaina píše aj o tom, ako spomína na osobné stretnutia s americkým senátorom. Podľa Dzurindu zostanú občania postkomunistických krajín vždy vďační McCainovi „za jeho významné príspevky k víťazstvu Západu v studenej vojne so Sovietskym zväzom, za integráciu našich krajín do NATO a za neochvejné šírenie demokracie vo svete“.
Dzurinda spomína aj na pád železnej opony a neskôr problémy, ktoré malo Slovensko s integráciou do severoatlantických štruktúr na prelome milénia. „Symbolom pádu železnej opony v Európe navždy zostane prezident Ronald Reagan a spolu s ním aj Margaret Thatcherová, pápež Ján Pavol II., Helmut Kohl či Francois Mitterrand. Veľmi dobre sme však vedeli, že medzi nich patril aj senátor John McCain,“ dodáva expremiér.
V duchu príslovia „o mŕtvych len v dobrom“ spomína Dzurinda na amerického republikánskeho senátora ako na bojovníka za demokraciu a ľudské práva.
Muž hodnôt, zásad a princípov
„Pre mňa osobne má politická línia senátora Johna McCaina neuveriteľnú, priamočiaru a transparentnú trajektóriu, pretože vždy dôsledne presadzoval šírenie demokracie vo svete. Ani John McCain, ani vláda Georgea Busha mladšieho demokraciu nikdy nikomu nevnucovali. Demokraciu ponúkali ako alternatívu k neľudským, tyranským a diktátorským režimom,“ píše v komentári.
Dzurinda na záver priznáva, že politika, ani život nie sú čierno-biele, ale podľa neho existujú hodnoty, zásady a princípy, ktoré nie je možné ani spochybniť, ani ohýbať, ani relativizovať. „Senátor John McCain bol mužom takýchto hodnôt, zásad a princípov. On tieto hodnoty nielen vyznával, ale aj smelo a neochvejne presadzoval. A to je to, čo práve dnes politika najviac potrebuje. Aj vďaka jeho postojom sa nám dnes v strednej Európe žije podstatne lepšie,“ uzatvára Dzurinda s tým, že McCain zostane navždy v našich srdciach.
Americký republikánsky senátor, ktorý zomrel 25. augusta tohto roka, bol známym zástancom amerických vojenských ťažení, aj keď bol za čias prezidenta Ronalda Reagana proti americkému zapojeniu sa do občianskej vojny v Libanone a skepticky sa staval aj k zásahu do konfliktu na Balkáne v 90. rokoch. Od začiatku však podporoval americké invázie do Afganistanu, Iraku či Líbye.
V roku 2011, keď sa schyľovalo k zvrhnutiu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, sa McCain pre Wall Street Journal vyjadril, že Spojené štáty „nemôžu dovoliť, aby sa (Kaddáfí) chopil moci a dlhodobo si ju udržal“. Len dva roky pred týmto vyhlásením bol však McCain spolu so ďalším senátorom na návšteve Líbye a užíval si pohostinnosť budúceho nepriateľa USA. Stretnutie s Kaddáfího synom McCain vtedy na Twitteri opísal ako „zaujímavý míting so zaujímavým mužom“.
McCaina počas vojny vo Vietname zajali a mučili. Neskôr čelil už ako politik nepotvrdeným obvineniam, že mal vyzradiť nepriateľským jednotkám podrobnosti o americkom postupe.
Z osobného života
John McCain zomrel 25. augusta 2018 vo veku nedožitých 82 rokov. Bol dva razy ženatý. Svoju prvú manželku, z ktorej autonehoda spravila invalida, opustil, aby sa oženil s takmer o 20 rokov mladšou ženou.
McCainova prvá manželka Carol v jednom z mála rozhovorov, ktoré kedy poskytla o osobnom živote s americkým vojnovým veteránom, uviedla, že Cindy, vtedy budúca McCainova žena, jej bola predstavená v čase, keď už sa ich manželstvo rozpadalo. To, že ju manžel opustil, jej podľa vlastných slov zlomilo srdce.
„Hľadal spôsob, ako byť znova mladý a to bol koniec. Nič som o tom nevedela, netušila som, čo sa deje, bola som zaslepená a zlomilo mi to srdce,“ uviedla v spomínanom rozhovore Carol McCainová, ktorá sa tento rok dožila 80 rokov.
Z druhého McCainovho manželstva pochádza jedna nepekná spomienka na rok 1992, keď republikánsky senátor po celodennej kampani nevhodne reagoval na poznámky svojej ženy Cindy, ktorá si neodpustila poznámky na jeho plešatú hlavu. „Aspoň na seba nemažem make-up ako štetka, ty kunda,“ odpovedal podľa očitých svedkov McCain na uštipačné poznámky svojej druhej manželky.
Americký prezident Donald Trump v reakcii na smrť Johna McCaina nesplnil očakávania obdivovateľov republikánskeho senátora a odmietol priznať jeho heroické zásluhy vo vietnamskej vojne. Šéf Bieleho domu si dokonca vyslúžil dávku kritiky za to, že namiesto poslednej rozlúčky s McCainom hral golf.
- Reklama -
