“Len čo sa v zahraničí niečo udeje, reagujeme na to oveľa citlivejšie ako iní, rastom či poklesom cien. Za drahšími vajcami stojí fipronilová kríza, za vyššími cenami masla a mliečnych výrobkov už toľko omieľaná maslová či mliečna kríza,” vysvetlila Sadovská s tým, že na rast cien mal vplyv aj vývoj počasia.
“To nebolo príliš prajné voči poľnohospodárom, keď na jar bolo dlhé suché obdobie s príliš skorými horúčavami,” konštatovala Sadovská.
Naopak, cukor je komoditou, pri ktorej cena klesla aj u nás. Sadovská však pripustila, že napriek prebytku na trhu, v budúcnosti môže byť cukor opäť drahší. “Skončenie kvóty na cukor v EÚ potiahlo cenu nadol. Do budúcna sa však nedá vylúčiť opäť rast cien. Podobne ako to bolo pri mlieku v dôsledku rušenia výrobných kapacít pri nízkych cenách. To spôsobilo neskôr nedostatok ponuky mlieka, a tým aj jeho rast cien. Preto pri cukre netreba hneď rušiť výrobné kapacity, no skôr počkať na vývoj trhu,” upozornila Sadovská.
Ceny potravín by do konca roka mohli rásť menej ako v prvom polroku. Naznačuje to napríklad dobrá úroda ovocia. Na druhej strane však stále nie je jasné, ako obchodníci a výrobcovia premietnu do cien potravín vplyv vyšších príplatkov za prácu počas víkendov a štátnych sviatkov, ktoré platia od mája.
