Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová dostala od jedného čitateľa otázku, ktorá vláda by v prípade únosu Vietnamca mala odstúpiť, keďže akcia prebiehala niekoľko týždňov v Nemecku, dva dni v Česku a iba pár hodín na Slovensku. Podľa zákonodarkyne má daný pýtajúci sa pravdu v tom, že akcia u nás netrvala dlho, je tam však jedno ale.
„V Česku ani v Nemecku nebolo na únos použité vládne lietadlo a na krytie akcie zahraničnej tajnej služby nepoužili vládny hotel, stretnutie ministra a zrejme aj policajtov. Zároveň spáchané trestné činy začali vyšetrovať hneď, ako sa zistili, a nesnažili sa ich ututlať. Napríklad človek, ktorý si v Prahe požičal autá použité na únos, bol už odsúdený,“ vysvetlila.
Prenájom budovy za euro
Istá pani Jarmila dala do pozornosti článok v jednom regionálnom denníku, kde bol článok poslanca NR SR Jána Moru, ktorý tvrdí, že súčasný predseda Banskobystrického kraja Ján Lunter a jeho poslanci prenajali istej firme zo Zvolena vyše 500 metrov štvorcových nebytových a vyše 70 m štvorcových bytových priestorov za euro na mesiac. Dodáva, že daný majetok má omnoho vyššiu hodnotu.
Veronika Remišová odpovedala, že zavádzanie od danej partie poslanca nie je nič nezvyčajné. „Pán poslanec by sa možno mohol opýtať svojho predsedu, keďže pán poslanec Kotleba je aj poslancom župy a nehlasoval proti tomuto návrhu (zdržal sa a hlavne budova pod jeho vedením roky chátrala). Ide o časť budovy gymnázia vo Zvolene, ktoré v roku 2014 za župana Kotlebu župa zrušila a budova za jeho vedenia kraja chátrala a ničili ju vandali,“ ozrejmila.
Dodáva, že danú budovu by župa a rovnako aj mesto chceli obnoviť, pričom prenájom by mal umožniť fungovanie niektorých krúžkov či škôlky. „Možno to nie je ideálne riešenie, ale: 1. návrh nedal župan, ale poslanci zastupiteľstva, 2. o návrhu hlasovalo 42 poslancov kraja, za ich bolo 41 a jeden sa zdržal.“
Prezidentská kandidatúra
Iný čitateľ sa poslankyne za OĽaNO pýtal, či bude, alebo nebude kandidovať v marcových prezidentských voľbách. K tomu dala veľmi stručnú odpoveď: „Je lepšie, keď sa najskôr dohodne hnutie vo vnútri a potom oznámi meno kandidáta. Nemá význam neustále rozoberať, kto áno, kto nie,“ uviedla.
Rovnako dostala aj otázku o prieskumoch agentúr. Istého Kuka zaujíma, prečo sa v nich umiestňuje ako kandidátka za prezidentku spolu s napríklad Miroslavom Lajčákom alebo Andrejom Dankom, keď neohlásili záujem o boj o prezidentské kreslo. „Mená do prieskumov vyberajú prieskumné agentúry alebo zadávateľ prieskumu, ja to naozaj nemám ako ovplyvniť,“ odpovedala.
SAV
Konflikt medzi Slovenskou akadémiou vied (SAV) a ministerkou školstva Martinou Lubyovou zaujímal viacerých Slovákov. Istý pýtajúci sa konštatoval, že nevie, o čo ide vedcom pri transformácii SAV na verejné výskumné inštitúcie. Dodáva, že majetok, pre ktorý konflikt vznikol, je štátny a tak nerozumie rečiam vedcom. „Nechcú si náhodou naši ´vedci´ niečo potichu sprivatizovať a tento krok vlády im v tom bráni,“ pýta sa. Poslankyňa uvádza, že SAV je pre ľudí najdôveryhodnejšou inštitúciou, pričom si len ťažko vie predstaviť, že by chceli niečo sprivatizovať. Vysvetlila aj, ako to celé bolo.
„V septembri 2017 predložila ministerka za SNS v parlamente zákon, podľa ktorého sa všetky ústavy SAV od 1. júla 2018 automaticky transformujú zo štátnych príspevkových organizácií na verejné výskumné inštitúcie a prejdú na ne zamestnanci, majetok a podobne. Všetko bolo treba spísať, spraviť účtovné uzávierky, napísať stovky strán nových dokumentov. Teraz v septembri zase ministerka za SNS dala koalícii v parlamente schváliť zákon, že sa to celé spätne ruší, z ústavov SAV sa stanú naspäť štátne príspevkové organizácie, ale iba nakrátko, keďže do konca budúceho roka by sa mali zase zmeniť na verejné inštitúcie. Úplné Kocúrkovo.“
Napísala, že ústavy SAV môžu majetok prijať iba vtedy, ak s tým súhlasí ich predsedníctvo, ministerka školstva a vláda. Dodala, že vedcom ide iba o to, aby mohli robiť vedu normálne a bez dvojročnej byrokracie. Táto odpoveď však dotyčného neuspokojila a uviedol, že SAV mala do konca mája spísať ich majetok, čo ale neurobila a preto neprebehla transformácia.
„Nasledoval hon na čarodejnice, pardon, na ministerku, aby pod tlakom pripustila transformáciu. Prečo SAV ´zabudla´ že do súpisu majetku a následnému prevedeniu SAV na vedecko-výskumný ústav musí uviesť aj veľké štátne majetky? Prečo sa tak nestalo už v úvode? Zákon je zákon a platí pre všetkých? Netreba hneď viniť niekoho, kto celkom za daný stav ani tak nemôže, hoci je druhotne zodpovedný,“ napísal vo svojej druhej otázke na danú tému. „SAV je veľká inštitúcia a, samozrejme, v súpise majetku mohli byť chyby. Ale treba povedať, že ak do súpisu majetku niečo ´zabudli´ dať, ako píšete, škodili by sami sebe, keďže takýto zabudnutý majetok by práveže na nové verejné výskumné inštitúcie neprešiel,“ napísala Remišová na záver témy.
Ústavní sudcovia
Istého pýtajúceho pod pseudonymom Director zaujímalo, ako myslela svoju poznámku, že ústava sa nemôže meniť pri pive. Chce tak vedieť, či koalícia naozaj pri danom alkoholickom nápoji rozmýšľa, ako dostať predsedu Smeru Roberta Fica na ústavný súd alebo to bolo iba obrazne povedané.
„Ja s nimi na pivo nechodím. Ide o to, že rok tu vládna koalícia aj odborníci hovoria o nejakých zmenách v ústave a zrazu príde pán Glváč na tlačovku s úplne iným riešením, o ktorom doteraz nikto nepočul,“ ozrejmila.
Konzervatívna agenda
Iný čitateľ sa pýtal, prečo sa zákonodarkyňa stále vyhýba odpovedi o konzervatívnej agende. Tá odpovedala, že sa jej nevyhýba a v hnutí predkladali viacero návrhov, ktoré podporovali rodinu či o rodinnej politike. „Kresťanstvo sa má ale v prvom rade žiť, vychádzať z neho aj v politike, ale nie zneužívať na politický boj. Dnes tu máme kopec politikov, ktorí zrazu objavili kresťanstvo, pretože vidia, že to môže fungovať, že doba praje rôznym kultúrnym vojnám a rozdeľovaniu spoločnosti na stále menšie a menšie skupiny,“ konštatovala.
K téme rodinná politika dostala aj inú otázku a to, či podporí návrh Mosta-Híd o zdvojnásobení daňového bonusu na dieťa. Pýtajúci dodáva, že každá koruna sa ráta, a keď neprší, tak aspoň kvapká, pričom treba pomôcť mladým.
Odpovedá, že danú agendu majú vo volebnom programe a preto daný návrh podporujú. Dodáva však, že sú dôležité aj systémové riešenia. „Peniaze nerastú na strome a súčasná koalícia robí všetky svoje akože sociálne balíčky na dlh, ktorý raz budeme musieť vrátiť. Neustále zadlžovanie Slovenska však budúcim generáciám, teda dnešným deťom a mladým ľuďom, prinesie veľké problémy. Práve preto má byť sociálny systém dobre navrhnutý, aby šli peniaze, ktoré štát má, tam, kde ich treba najviac. Prednedávnom sme preto predstavili našu koncepciu podpory rodiny,“ vysvetlila.
Európa, migrácia a terorizmus
Petru Janíkovú zaujímala reakcia Veroniky Remišovej na hlasovanie v Európskom parlamente o tom, či je Maďarsko právny štát. Daná téma sa riešila začiatkom septembra. Pýta sa preto, či by v prípade, že by sa daná vec odhlasovala, uznala, že Európska únia je promigračná. (Daná správa sa nakoniec prijala.)
„V debate v EP ale predsa nejde iba o migrantov, ide hlavne o korupciu a nezávislosť súdnictva. Okrem toho, ak to aj EP schváli, prakticky o nič nejde, je to iba výzva pre Radu EÚ, aby posúdila situáciu v Maďarsku. V EP sedia poslanci volení ľuďmi, a sú tam poslanci s rôznymi názormi. V Rade EÚ sedia ministri všetkých členských štátov EÚ, sú tam takí ministri, akých si ľudia zvolili vo voľbách,“ uviedla. Podľa poslankyne sa v súčasnosti dá ťažko hovoriť o promigračnej politike Európskej únie, keďže proti nelegálnej migrácii je aj nemecký alebo rakúsky minister vnútra.
„Orbánovi sa ľahko kričí, keď do Maďarska prichádza minimum migrantov a aj tí, čo prídu, sa snažia čo najskôr dostať preč. Stačí sa pozrieť, kto dnes asi ako jediný člen Rady EÚ volá po zavedení povinných kvót na rozdeľovanie migrantov do všetkých krajín EÚ – je to taliansky populistický minister vnútra, ktorý v predvolebnej kampani sľuboval, ako všetko vyrieši a migrantov zastaví,“ napísala kriticky.
„Môj laický postreh. Pokiaľ fanatickí teroristi zabíjajú ľudí a štát sa postaví proti tým, ktorí vraždy a terorizmus ako taký odsudzujú, tak v našej spoločnosti a nielen v nej, nie je niečo v poriadku, nemyslíte? Nesmú sa nahlas kritizovať títo ľudia, čo bude nasledovať,“ pýta sa pán Pekarík. Remišová odpovedá, že teroristi na Slovensku nikoho nezabíjajú a celkovo počet obetí takýchto radikálov klesá.
„Dnes sa osobitne sleduje islamský terorizmus, ale nie je to tak dávno, čo v Nemecku páchali teroristické útoky neonacisti alebo komunisti (RAF), v Severnom Írsku zas bojovníci za pripojenie k Írsku. V každom prípade som nepočula, že by sa nejaký štát v Európe staval proti ľuďom, ktorí odsudzujú vraždy a terorizmus,“ uviedla. Dodala, že ideológia nacistov zabila v minulosti desiatky miliónov ľudí, pričom cudzinecké enklávy veľakrát vznikali ako dôsledok vojny, ktorú daná ideológia vyvolala. „Ľudia z Maroka do Belgicka či Turci do Nemecka na začiatku prišli úplne legálne na základe medzivládnych dohôd v 60. rokoch, keďže tam nemal kto pracovať, vojna vyhladila celé generácie mladých ľudí,“ konštatovala.
Pri téme moslimov padla aj otázka, či by podporila výstavbu mešít na Slovensku. „Nie, stavbu mešity sa nechystám podporovať,“ uzavrela stručne.
