Ilarion to uviedol po stretnutí vedenia ruského pravoslávia v bieloruskom hlavnom meste Minsk.
Synodu zvolal moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele ruskej pravoslávnej cirkvi, po tom, ako konštantínopolský arcibiskup a ekumenický patriarcha Bartolomej, považovaný za lídra globálnej pravoslávnej komunity, uznal 11. októbra nezávislosť ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, informovala stanica Slobodná Európa.
Ilarion novinárom povedal, že synoda – rozhodujúce teleso ruskej pravoslávnej cirkvi – nemala inú možnosť, než prerušiť vzťahy s patriarchátom, ktorý sídli v tureckom Istanbule.
“Padlo rozhodnutie prerušiť všetku komunikáciu s konštantínopolským patriarchátom,” vyhlásil Ilarion. “Znamená to, že kňazi z oboch cirkví nebudú môcť odteraz viesť spolu náboženské obrady, zatiaľ čo veriaci jednej cirkvi nebudú môcť prijímať sviatosť u druhej cirkvi,” dodal Ilarion. Rozhodnutie Istanbulu podporiť “schizmatickú cirkev” – ako Moskva označuje ukrajinskú pravoslávnu cirkev – je podľa jeho slov “ilegálne a kanonicky bezcenné”.
“Nemôžeme byť v komunikácii s touto cirkvou, ktorá je v schizme,” uviedol Ilarion s tým, že ruská pravoslávna cirkev chce, aby “prevážil zdravý rozum a konštantínopolský patriarchát zmenil svoj postoj”.
Bartolomej vo štvrtok zrušil 332-ročné nariadenie, ktoré zaraďovalo Ukrajinu pod patriarchát v Moskve, čo predstavovalo prvý krok ukrajinskej cirkvi k dosiahnutiu nezávislosti, pripomína tlačová agentúra DPA.
Ruské pravoslávie je najväčšou národnou cirkvou a po stáročia považovalo Ukrajinu za súčasť svojho regiónu. Moskva rozhodnutia konštantínopolského patriarchátu neuzná, zakončil Ilarion a obvinil Bartolomeja z rozkolu cirkvi.
Pondelkové rozhodnutie však nie je bezprecedentné; Moskva v roku 1996 prerušila vzťahy aj v sporoch ohľadom cirkvi v Estónsku. Ukrajinské politické vedenie chce potlačiť vplyv “nepriateľskej” ruskej cirkvi na svojom území. Kremeľ už predtým vyjadril obavy ohľadom možnej schizmy a vyhlásil, že Rusko bude chrániť záujmy ruského pravoslávia na Ukrajine.
