“Až 79 percent populácie žije v krajinách, kde sú prekážky pre náboženskú slobodu. V 13 štátoch je trest smrti za ateizmus, v 22 krajinách je trest smrti za odpadnutie od viery. Vyše 70 štátov má zákony proti rúhaniu. Trend sa pritom zhoršuje, vstupujú do toho nielen diktatúry a totality, ale aj neštátni aktéri,” povedal Figeľ a spomenul skupiny ako Islamský štát, al-Káida či Boko Haram. “Dôsledkom je diskriminácia, prenasledovanie až genocída. Je na nás, či storočie genocíd bude pokračovať, alebo sa to preklopí do storočia nádeje,” odkázal Figeľ.
Vyslanec zdôraznil, že náboženská sloboda je kriteriálnym fenoménom a je to jeden z predpokladov pre dobré spravovanie krajiny. “Je lakmusovým testom. Je to dôkaz, či ľudské práva sú rešpektované, alebo nie. A zároveň je to o dobre spravovanej spoločnosti. Je to dôležité pre veriacich aj neveriacich,” konštatoval Figeľ.
Bývalý predseda KDH pripomenul, že jeho post vznikol v dôsledku dramatického vývoja na Blízkom východe poznačeným náboženskou neslobodou. “Moja funkcia je spätá s tým, aby sme konali preventívne. A moju prácu po dvoch rokoch si nielen všimol, ale ocenil aj Európsky parlament,” dodal.
Figeľ sa stal historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete 6. mája 2016. O jeho vymenovaní do funkcie rozhodlo kolégium komisárov na podnet predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera.
