“Obyvatelia obce, ktorá už dnes tvorí súčasť mesta Ružomberok, sa pred 111 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysviacke nového černovského kostola. Pätnásť z nich vtedy zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených,” uvádza na webovej stránke Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, ale aj za jeho hranicami.
Na vybudovanie chrámu prispel aj vtedajší ružomberský farár a černovský rodák Andrej Hlinka. Ten zo zbierok a súkromného majetku dal 60.000 vtedajších korún eur z celkových 80.000 korún. Základný kameň kostola bol posvätený 20. apríla 1906, dokončený bol na jeseň 1907, keď čakal na posviacku. “Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie,” približuje históriu KBS.
Kostol mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť farár Martin Pazúrik 27. októbra 1907, Černová sa však vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule preto vyslal do obce skupinu žandárov porobiť poriadky. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz k streľbe.
Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, najmladšia odsúdená mala 16 rokov. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré zahraničné osobnosti, napríklad britský publicita a historik Robert William Seton-Watson či ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.
Černovský kostol posvätil napokon Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
