Hrnko je s odvolaním sa na zákon presvedčený, že takéto vládne materiály nemôžu zobrať do svojich rúk opoziční poslanci, ale na rokovanie pléna ich musí predložiť vláda. Na druhej strane o zákon sa opiera aj Ľubomír Galko (SaS) s tým, že takýto postup je možný. Preto pripustil, že ak Danko riadne predložené stratégie na najbližšiu schôdzu pléna nezaradí, bude čeliť odvolávaniu.
“Ja by som bol veľmi rád, keby SR mala platnú stratégiu, ale spôsob, akým to chce dosiahnuť opozícia, nie je v súlade so zákonom,” povedal Hrnko. Obrannú stratégiu vypracoval rezort obrany, bezpečnostnú ministerstvo zahraničných vecí. “Ja osobne som urobil veľmi veľa, aby bezpečnostná stratégia vznikla. Žiaľ, v polčase do toho zasiahli ľudia zboku, ktorí to zobrali nášmu štátnemu tajomníkovi a urobil sa tento návrh, ktorý bol vypracovaný mimo ministerstva zahraničných vecí,” povedal Hrnko, ale konkrétnejší byť nechcel.
Zároveň priznal, že SNS má s obsahom problém, aj keď s 98 percentami textu súhlasí. Národniarom prekáža, že sa v texte údajne vykresľuje Rusko ako nepriateľ. Ktorá konkrétna časť Hrnkovi prekáža, nepovedal. “Malý štát ako SR nemá právo vzhľadom na naše skúsenosti takýmto spôsobom formulovať. Nepotrebujeme si vyrábať nepriateľov. Slovensko jasne povedalo svoj vzťah ku Kosovu, Osetsku, Abcházsku aj ku Krymu. Ja s týmto stanoviskom nemám žiadne problémy. Druhá vec je, že takéto stratégie nemajú vytvárať nevraživosti,” povedal. On sám preto ako ďalší postup navrhuje, aby rezort diplomacie bezpečnostnú stratégiu revidoval aj s odborníkmi SNS.
Galko je spokojný, že SNS sa na výbore nepodarilo zablokovať predloženie stratégií. “Koalícia je v rozklade. SNS chcela zablokovať ústavné právo poslancov predkladať materiály, ale uznesenie bolo odmietnuté. K opozícii sa pridal aj jeden z poslancov za Smer-SD (Jozef Buček, pozn. TASR). Teda ak teraz tieto stratégie Danko nezaradí na schôdzu, bude to jeho plná zodpovednosť,” odkázal.
To, že by o bezpečnostných stratégiách mali rokovať aj poslanci, si myslí aj exminister obrany Jaroslav Baška (Smer-SD). Nesúhlasí však s postupom, že dokumenty do parlamentu predložili opoziční poslanci, preto podporil návrh Hrnkovho uznesenia. “Národná rada by sa však k obom stratégiám mala vyjadriť,” konštatoval.
Vláda SR schválila obe stratégie jednohlasne ešte v októbri 2017. Obranná stratégia SR je dokument v oblasti obrany štátu. Predloženie jej návrhu do parlamentu ustanovuje zákon o obrane. Po jej schválení pôjde už o tretiu Obrannú stratégiu od vzniku samostatnej SR. V stratégii z roku 2005 je pozornosť SR, ako členského štátu NATO a EÚ, sústredená na naplnenie záväzkov a efektívne využitie možností, ktoré poskytuje členstvo v týchto medzinárodných organizáciách.
Bezpečnostná stratégia je verejným dokumentom v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Nahradiť má Bezpečnostnú stratégiu schválenú 27. septembra 2005. Nový dokument reflektuje prepojenosť vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti, a teda aj potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Kľúčovým prvkom dokumentu je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie bezpečnostnej politiky SR, založenej na širokej politickej zhode.
