V nedeľu sa na 87. valnom zhromaždení Interpolu v Dubaji začali okrem iného diskusie o otázke nového prezidenta. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako predchádzajúceho prezidenta organizácie Meng Chung-weja zatkli v Číne pre podozrenia z korupcie. Jeden z dvoch kandidátov na post prezidenta Interpolu v nadchádzajúcich voľbách, v ktorých bude hlasovať všetkých 192 členských štátov organizácie, pochádza z Ruska. Deje sa tak aj napriek tomu, že Moskva čelí obvineniam z údajného zneužívania organizácie na prenasledovanie politických odporcov.
Rus Alexander Prokopčuk, ktorý je súčasným viceprezidentom Interpolu a predtým pôsobil vo funkcii zástupcu ruského ministra vnútra, sa bude o post uchádzať spolu s Kim Čong-jangom z Južnej Kórey, úradujúcim prezidentom organizácie.
Nový prezident bude vo funkcii do roku 2020
Funkcie prezidenta Interpolu sa Meng ujal v novembri 2016. Po svojom odstúpení v októbri sa v súlade so stanovami a vnútornými predpismi Interpolu jeho úradujúcim prezidentom stal dovtedajší viceprezident a člen výkonného výboru Kim Čong-jang. Nového riadneho prezidenta zvolia účastníci novembrového valného zhromaždenia Interpolu v Dubaji. Nový prezident bude vo funkcii do roku 2020, keď mal vypršať mandát Meng Chung-weja.
Kremeľ odsúdil pokusy o zasahovanie do volieb prezidenta Interpolu
Kremeľ v utorok odsúdil pokusy o zasahovanie do procesu volieb nového prezidenta medzinárodnej policajnej organizácie Interpol. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo svojom vyhlásení reagoval na vlnu kritiky – okrem iného aj zo strany skupiny amerických senátorov, ktorí listom vyzvali prezidenta USA Donalda Trumpa, aby zabránil tomu, že bude Interpolu šéfovať kandidát Ruska Alexandr Prokopčuk. Peskov tento list senátorov označil za “dobrý príklad nátlaku a zasahovania do volieb”. “Je to do istej miery zasahovanie do volebného procesu, do volieb v medzinárodnej organizácii. Za čo iné to možno považovať?” dodal Peskov, podľa ktorého je potrebné vyčkať na výsledky volieb nového šéfa Interpolu.
