V pondelok vyšiel prieskum agentúry Focus, podľa ktorého by prvovoliči volili prioritne kotlebovcov, nasledovala by strana SaS. Čo to vypovedá o týchto mladých ľuďoch?
Silný príklon k extrémistickej strane vypovedá najmä o tom, že časť mladých ľudí si nevie medzi tradičnými stranami nájsť alternatívu, ktorú by volili. To znamená, že extrémizmus je vyjadrením, že sú s inými politickými stranami nespokojní i celkovou politickou situáciou. Dôvodov je veľa, jedným z nich aj to, že etablované strany nevenujú problémom mladých ľudí dostatočnú pozornosť, nezaoberajú sa ich problémami. Na druhej strane ĽS NS ponúka veľmi radikálne a jednoduché riešenia a odpovede na ich otázky.
Čím ĽSNS zaujala mladých ľudí?
Pre mladých ľudí je extrémistická rétorika vždy v niečom príťažlivá. Ide totiž o ľudí, ktorí sa stále ešte hľadajú, nemajú jasnú politickú identitu, nie sú zatiaľ viazaní na žiadne iné politické strany. Časť mladých ľudí je názorovo stotožnená s ĽSNS alebo sú jej sympatizantmi z iných dôvodov. Rovnako pociťujú nespokojnosť s celkovou politickou a sociálnou situáciou. A daná strana im ponúka perspektívu, síce vo veľmi radikálnej podobe, ale hovorí – my sme tu pre vás.
Najviac by ich volili mladí muži z Banskobystrického kraja – čo spôsobilo toto rozhodnutie? Teritoriálna príslušnosť Kotlebu v BBSK alebo práca s mládežou ako takou?
Už v parlamentných voľbách v roku 2016 sa ukázalo, že najmä mladí muži tvorili voličský potenciál Kotlebovej ĽSNS, žien bolo menej. Výskumy ukazujú, že ich podpora nie je veľmi regionálne sústredená. Je možné, že Banskobystrický kraj vyjadruje isté špecifiká. Napríklad na juhu sú ekonomicky zaostalejšie okresy. Dôvodom ale môže byť väčšia viditeľnosť a prítomnosť kotlebovcov práve v Banskobystrickom samosprávnom kraji. To by bolo treba analyzovať detailnejšie, pretože v parlamentných voľbách bola podpora strany rozložená rovnomernejšie aj v iných krajoch, výnimku tvoril iba bratislavský. Treba dodať, že vo voľbách išlo o reálne voličské správanie, nie o prieskum.
Množstvo mladých ľudí si nevedelo vybrať zo súčasnej ponuky politických strán. Čo tento fakt spôsobilo?
Spôsobila to aj dynamika vytvárania politických postojov a názorov, ktorá je iná medzi mladými ženami a mužmi. Ženy skôr inklinujú k neurčitým názorom, nemajú v tomto veku vo svojich názoroch také „ostré hrany“, ako majú skôr mladí muži. Naopak, je možné, že medzi mladými mužmi viac pôsobí aj faktor referenčných, rovesníckych skupín, ktoré sa môžu neskôr podporovať a menej rozhodnutým voličom môžu pomáhať utvárať názory.
Čo by strana musela robiť pre to, aby získala čo najviac mladých ľudí?
Iba málo strán má v súčasnosti vytvorené mládežnícke organizácie, väčšina zanedbáva nástupníctvo – budovanie personálnych zdrojov. Vidíme, že generačná obmena je slabá. To sme videli nedávno aj v komunálnych voľbách, že generačnú výmenu predstavovali najmä nezávislí kandidáti, nevychádzala z prostredia politických strán. Vo viacerých prieskumoch sa mladí ľudia vyjadrili, že politické strany sa nevenujú ich problémom, ale riešia sami seba. Je možné, že pre staršiu generáciu ide o menší problém ako pre mladých ľudí, lebo už majú vybudované isté väzby na politické strany a skôr vidia veci v širších kontextoch. Na druhej strane mládež je v tomto smere „nepopísaná tabuľa“. Politické strany by mali zaujať stanovisko, v ktorom bude jasne počuť: Áno, sme tu pre vás, zaujímate nás, chceme riešiť vaše problémy. Ak to tak nie je, pocit politického odcudzenia môže u mladých ľudí viesť k preferencii extrémistických politických strán alebo k politickej apatii.
Ako by sa dalo s týmto trendom bojovať?
Rozhodne nejde o úlohu pre jedného spoločenského aktéra. Veľmi dôležitá je škola. Ak sa fatálne zanedbá výchova k občianskym zručnostiam, aktívnemu občianstvu, môže to vyústiť do podpory extrémizmu. Rovnako dôležitá je aj rodina, aj keď sa do nej v rámci verejných pozícií dá zasahovať menej. Veľmi často sa ale ukazuje, že takéto extrémne voličské správanie sa vyskytuje u mladých ľudí, ktorí sú buď z podobného prostredia, a teda vidia príklon k extrémistickým stranám u svojich rodičov, alebo pochádzajú z problémových rodín. Teda takých, v ktorých sa mladým nevenuje dostatočná pozornosť. Tých faktorov je naozaj veľa. Treba však povedať aj to, že tento prieskum nemôže zainteresovaného človeka nejakým zásadným spôsobom prekvapiť. Šok z vysokej voličskej podpory mladých voličov extrémistickej strane prišiel vo voľbách 2016, keď sa ĽSNS dostala do parlamentu. Odvtedy sa v politickej rovine urobilo naozaj veľmi málo pre to, aby sa vytvorila sľubovaná hrádza proti extrémizmu.
