Tymošenková v diskusii zopakovala svoj názor, že rokovania o urovnaní situácie v Donbase je potrebné viesť v novom, tzv. budapeštianskom formáte, pričom sa však nevzdať ani rokovaní v normandskom a minskom formáte.
Takzvanú normandskú štvorku tvoria Ukrajina, Rusko, Nemecko, Francúzsko, zatiaľ čo na rokovaniach v tzv. minskom formáte sa zúčastňujú zástupcovia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Ruska, Ukrajiny a samozvaných republík Donbasu – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR).
Tymošenková vysvetlila, že je potrebné, aby sa teraz do rokovaní o riešení situácie na východe Ukrajiny zapojili aj krajiny, ktoré svojho času podpísali Budapeštianske memorandum.
Ide o dokument, ktorý v decembri roku 1994 podpísali Rusko, Británia, Spojené štáty americké a Ukrajina. Memorandum sa týka bezpečnostných záruk v súvislosti s pristúpením Kyjeva k Zmluve o nešírení jadrových zbraní.
Tymošenková, ktorá kandiduje v prezidentských voľbách vypísaných na marec 2019, je na prvom mieste v prieskumoch verejnej mienky. Podľa zatiaľ posledného prieskumu, zverejneného 16. novembra, by ju volilo 15,1 percenta respondentov.
V októbri tohto roku Tymošenková vyhlásila, že ak vyhrá prezidentské voľby, dokáže obnoviť mier v Donbase a vrátiť región pod kontrolu Kyjeva.
Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny trvá od jari roku 2014, keď tam vznikli samozvané republiky, ktoré sa postavili proti novému, prozápadnému ukrajinskému vedeniu a vyhlásili svoju nezávislosť.
V septembri toho istého roku zástupcovia DĽR a LĽR, Kyjeva, Moskvy a OBSE podpísali tzv. minský protokol a vo februári 2015 boli podpísané minské dohody, ktoré sumarizujú opatrenia na deeskaláciu konfliktu v Donbase. Stanovuje sa v nich vyhlásenie prímeria a stiahnutie ťažkých zbraní oboma stranami konfliktu. Napriek tejto dohode na styčnej línii stále dochádza k prestrelkám, a to aj z tých typov zbraní, ktoré mali byť stiahnuté.
