Na Slovensku dnes pracuje 65-tisíc cudzincov, je to z pohľadu členov asociácie dostatočné množstvo pre potreby zamestnávateľov na Slovensku? Aké množstvo sa dnes javí ako optimum?
Na Slovensku treba obsadiť 100-tisíc voľných pracovných miest. Netvrdím, že ich majú obsadiť zahraniční pracovníci. Ak hovoríme o pracovníkoch z krajín mimo EÚ, tak tí tvoria podiel na pracovnom trhu pod jedno percento, v Únii sa to pohybuje v priemere okolo sedem percent. Z tohto pohľadu na tom nie sme zle. Cudzinci, ktorých chceme prilákať, budú normálne prispievať do slovenského rozpočtu, nebudú brať pracovné miesta Slovákom, lebo pre nás, zamestnávateľov, sú oveľa drahší. Určite je pre nás drahšie zamestnať cudzinca ako človeka zo Slovenska – ide o nielen o nutné jazykové kurzy, technologické školenia, majú inú technologickú disciplínu. Pre nás je to núdzová záležitosť.
Dá sa spomínaný rozdiel v nákladoch na zamestnanie Slováka a cudzinca vyčísliť?
Nedá sa to ľahko vyčísliť. Ide o náklady spojené s ubytovaním, jazykovými kurzami, treba ich v slovenčine zaškoliť na samotný technologický proces. Väčšina z nich pracuje ako operátori vo výrobe, kde sa vyžaduje presnosť v postupoch a na to oni nie sú často zvyknutí. Ak vieme zamestnať na danú pozíciu Slováka, spravíme to, ale my tie pozície dnes nevieme obsadiť napriek mobilite pracovnej sily, ktorá sa rozbieha, dnes neviete nájsť kvalitného kuchára ani vo Vranove. Ani na tom východnom Slovensku nemáte kvalitných ľudí, ktorých by ste vedeli zamestnať, ani tých nekvalifikovaných. Postupne sa nám stáva to, čo sa stávalo pred 15 rokmi Slovákom na Západe. Robili prácu, ktorú domáci nechceli. A to sa začína diať u nás. Mnohé tie pozície napriek tomu, že sú zaplatené, nechcú Slováci. Nechcú manuálne pracovať, hľadajú iné riešenia, napríklad si zvyšujú kvalifikáciu a postupne tieto miesta možno nechať cudzincom.
Len za posledný rok pribudlo takýchto zahraničných pracovníkov 17-tisíc. Nie je to prirýchle tempo? Zvládajú to naše mestá, samosprávy? Aké máte v tomto skúsenosti?
Ako kde. Sú mestá ako Bratislava, ktoré to zvládajú, tí ľudia sa tam stratia. Ale nájdu sa aj lokálne problémy, treba sa s tým popasovať. To všetko súvisí s koncom konjuktúry, ktorý keď nezachytíme, príde kríza a možno budeme mať ťažkú hlavu, prečo sme nevyužili terajšie možnosti, keď sme mali možnosť vytvoriť rezervy aj zamestnaním cudzincov, ktorí si platia dane aj odvody. Navyše vieme, že keď Slovák ochorie vážnejšie v Anglicku, príde sa liečiť na Slovensko, a tak isto to spraví aj Srb, nebude čerpať peniaze z tých fondov, ktoré tu spoluvytvára. Teraz sa to však zamiešava s paktom OSN o migrácii, ale toto nie je politická téma, hovoríme o ľuďoch z okolitých krajín. Navyše, ak príde kríza, budú to práve títo ľudia, ktorí prví odídu, ako aj Slováci prichádzali zo zahraničia, keď sa tam začali problémy.
Ktoré profesie potrebujú najviac posilniť? Najčastejšie počuť v tejto súvislosti o automobilkách či poľnohospodároch…
V tejto chvíli sú nedostatkové všetky pozície – od kuchára cez zvárača, stavebného robotníka. A máte ten problém v Trnave a rovnako ho máte aj v Medzilaborciach, ak ide o kvalifikovaných ľudí. Dnes nepracuje len ten, kto nechce alebo nemôže zo zdravotných dôvodov.
Podľa ministerstva práce však od 1. januára tohto roka do 18. októbra tohto roka zamestnávalo štátnych príslušníkov tretej krajiny 1 384 zamestnávateľov na Slovensku, z toho ale len 143 zamestnávateľov zamestnávalo štátnych príslušníkov tretej krajiny v profesiách, kde bol identifikovaný nedostatok pracovnej sily. Vy však hovoríte, že problém je všade…
Všade. Keď zavoláte do reštaurácie alebo do hotela v Humennom, povedia vám, že nevedia nájsť ani upratovačku, nehovoriac o kuchárovi, ktorý je už zodpovedný, alebo o čašníkovi či recepčnom. Je s tým problém pri kvalifikovaných pozíciách aj v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti. Opakujem, človek s normálnymi pracovnými návykmi, ktorý chce, pracuje aj vo Vranove nad Topľou.
Tretina z týchto 65-tisíc zahraničných pracovníkov na Slovensku, teda niečo okolo 20-tisíc, žije v Bratislave. Zodpovedá toto regionálne členenie potrebám našich zamestnávateľov? Nie je to, povedzme, na Bratislavu veľa a dve tretiny na Slovensko málo?
Áno, to zodpovedá.
Zamestnávanie cudzincov sa má urýchliť. Vláda nedávno odobrila novelu zákona o službách zamestnanosti. Tá firmám umožní jednoduchšie zamestnať cudzincov z tretích krajín. Cieľom ministerstva práce je podľa predkladacej správy k návrhu skrátiť lehoty pre posudzovanie žiadosti cudzincov o pobyt a prácu. Aké dlhé sú tieto lehoty dnes a ako by to malo byť po 1. 1. 2019?
Dnes má cudzinecká polícia na rozhodnutie 90 dní, v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti je nižšia ako 5 % a profesia je v zozname profesií s nedostatkom pracovnej sily, tak je skrátená lehota 30 dní. Od nového roka to bude 30 dní jednotne. Odbúra sa zložité administratívne dokazovanie vzdelania, ktoré sa muselo dokazovať akousi vyššou formou overovania, po novom bude stačiť normálna fotokópia napríklad výučného listu alebo diplomu. Áno, ideme správnym smerom.
V zákone o službách zamestnanosti sa má pre zamestnávateľov zaviesť povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta, na to sa ako pozeráte?
Považujeme to za niečo nadbytočné. Takúto povinnosť sme už mali, ale nič to neprinieslo. Nebude to mať žiaden pozitívny vplyv.
A vy ste to pripomienkovali?
Samozrejme, v rámci tripartity sme povedali, že tento bod je problém. Ale ide nám o vyšší cieľ, ktorým je zjednodušovanie celého procesu, tak dobre.
Na novelu upozornili aj odborári, tí sa ale obávajú, že zastaví rozbehnutý rast platov na Slovensku. Je to opodstatnená obava?
Nie. Nemôže sa to stať, keď pracovnú silu nezaplatíme tak, ako je trh nastavený, odíde preč. To je skôr virtuálna obava, nie reálna.
Autor: Ľudovít Kusal
