Pomaly máme koniec roka 2018. Ktoré návrhy z vašej dielne považujete za najkľúčovejšie?
Pre nás sú najdôležitejšie tie zákony, vďaka ktorým vieme pomôcť ľuďom. Je to vec, s ktorou sme išli aj do volieb. Mali sme aj programovú konferenciu, v ktorej sme riešili ekonomické veci, pozreli sme sa na to, aké máme HDP my, aké majú okolité štáty, a koľko percent z neho sa vynakladá na platy ľudí. Zistili sme, že v krajinách ako Chorvátsko, Slovinsko či iné vyspelé krajiny ide omnoho viac z koláča HDP na mzdy ako u nás.
Vypočítali sme, že ak by sme sa dostali na ich úroveň deľby HDP, tak by si ľudia vedeli polepšiť aj o 200 eur na výplatách. Pre nás je kľúčové, aby sa tento problém dostal do normálu. Zoberte si, že produktivitu práce máme skoro na rovnakej úrovni ako Slovinsko, ale oni z HDP dávajú 50 percent na platy, kým my ledva 40. Ide o istú disproporciu, ktorá značí, že niečo nie je v poriadku. My aj vieme, kam tie peniaze utekajú – zvyčajne sa míňajú pri oligarchoch. Na tom ale ešte budeme pracovať.
Tento rok sme diskutovali aj o exekučnej amnestii. Sme presvedčení, že ľudí musíme oddlžiť. Samozrejme, že na Slovensku máme nedostatok pracovnej sily, ak budeme stotisíc ľudí držať mimo oficiálneho systému práce, pretože sú pod enormnými exekúciami a nechcú sa reálne zamestnať, lebo vedia, že by im exekútor všetko zobral. Tým pádom si povedia, že v takomto prípade sa im neoplatí robiť a radšej podporia sivú ekonomiku a čierny trh práce.
Týchto ľudí tak nemôžeme reálne využívať, štát preto prichádza o peniaze z daní z príjmov, odvodov a podobne. Pre štát by tým pádom bolo veľmi výhodné a dôležité, aby sa zaviedla exekučná amnestia a oddlžili sa ľudia, ktorí môžu prispieť do štátnej pokladnice. Dostali by tak druhú šancu a pustili by sa do zdravého fungovania štátu, ktorý by ich nedržal týmto zlým systémom v sivej ekonomike.
Snažili ste sa pomôcť aj osamelým matkám a seniorom…
Áno. Stále presadzujeme, aby bol nulový doplatok na lieky pre seniorov a osamelé matky s deťmi. Hovorí sa síce, že sa ekonomike darí, ale to je zbytočné, pokiaľ sa nespýtame ľudí, či sa im darí. Máme dva ukazovatele, ktoré hovoria o niečom úplne inom. Darí sa niektorým oligarchom, ale ľuďom určite nie.
Zoberte si, že v rámci Európskej únie sme jedna z krajín, ktorá sa najviac zadlžuje. A podľa údaja NBS sa od roku 2015 doteraz znížili úspory obyvateľstva z vyše troch miliárd eur na 0,8 miliardy. Za tri roky ľudia minuli väčšinu svojich úspor, veď to je alarmujúci stav. Jednak sa ako rodiny enormnou rýchlosťou zadlžujeme, na druhej strane markantne padli úspory. Tých zvyšných 0,8 miliardy eur majú ľudia, ktorí majú milióny na účtoch. Čiže vieme povedať, že bežní ľudia v súčasnosti už nemajú úspory.
Ľudia generujú rast našej ekonomiky veľmi nezdravím spôsobom – a to zadlžovaním sa. Ak sa im niečo pokazí, tak si na opravu, respektíve kúpu náhrady zoberú úver alebo splátkový kalendár. Pritom ide o úplne nezmyselné zadlžovanie sa. To sa nám následne premieta do rýchleho rastu zadlžovania sa našich obyvateľov. Ide o veľmi nezdravý stav, a pokiaľ sa politici, ktorí aktuálne vládnu, nespamätajú, tak to môže vyústiť do absolútnej sociálnej katastrofy.
Čo bola podľa vás najdôležitejšia udalosť roka?
Podľa mňa ide o najsmutnejšiu udalosť – mám na mysli dvojnásobnú úkladnú vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ide o udalosť, ktorá zatriasla celým Slovenskom a myslím si, že od momentu, keď sa prevalili informácie o ich smrti, sa Slovensko zmenilo.
Na jar sme zažili turbulentné obdobie, keď sa prevalila vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dajú sa tieto udalosti chápať ako istý historický míľnik?
Rozhodne áno. Som pevne presvedčený a silno dúfam, že táto vražda neupadne do zabudnutia, ale sa riadne vyšetrí. Je iné, ak niekto zahynie v boji za svoju vlasť, pretože to daný človek robí pre hodnotu. Títo dvaja mladí ľudia nechceli položiť životy, ale boli kruto a sprosto popravení. Ja pevne verím, že ich smrť zmenila Slovensko a som presvedčený, že tí, ktorí to urobili, na to kruto doplatia. Rovnako tak tí, ktorí tejto vražde napomáhali, či ktorí takýto ohavný čin dopustili. Tým myslím slovenských politikov.
Po enormnom tlaku verejnosti odstúpili Robert Fico, Robert Kaliňák či Tibor Gašpar. Následne do čela vlády nastúpil Peter Pellegrini s novou vládou. Vnímate to ako reálne zmeny?
Nie. Peter Pellegrini je nešťastný premiér a bábka, ktorú si tam dosadil Robert Fico. Už teraz na seba narážajú, majú medzi sebou konflikty. Tento tandem Pellegrini-Fico ešte vyústi do veľkých sporov. Zatiaľ som si nevšimol, že by strana Smer zmenila akcionárov a pokiaľ tak neurobí, tak je úplne jedno, či bude predsedom vlády Pellegrini, alebo Pampalini.
Vy sa staviate do pozície umiernenej opozície. Vaši opoziční kolegovia kritizovali väčšinu vládnych opatrení. Ktoré z nich vy vnímate najviac negatívne a prečo?
Ja nie som umiernená opozícia, len nie som hysterický. A to je veľký rozdiel. Nepotrebujem zneužívať niektoré veci, ktoré sú nepatričné, ako napríklad smrť Jána a Martiny, na zbieranie politických bodov. Nie je správne ma dávať do pozície umiernenej opozície, pretože som dosť veľký rebel a radikál.
K vašej otázke – dnes sa nachádzame vo veľmi zlej a smutnej situácii. O Ficovi si myslím čokoľvek, a nie je to nič dobré, ale ak raz nejaká vláda vznikne, tak premiér musí mať opraty v rukách. Treba si uvedomiť, že v súčasnosti ich nedrží Robert Fico alebo Peter Pellegrini, ale Andrej Danko. Jemu totiž Fico visí na šnúrke od trenírok a jeho moc vo vzťahu k Pellegrinimu je závislá od Andreja Danka. Pri predsedovi parlamentu nehľadajte ani odbornosť, ani slušnosť, ani hrdosť. Andrej Danko neodborne a populisticky si vymýšľa nezmyselné zákony a Fico tým, že visí na šnúrke, drží ústa a je úplne bez moci.
Ak si dnes Andrej Danko zmyslí, že nakúpi ponorky na Dunaj, tak Robert Fico bude ticho a odsúhlasí to. Pokiaľ by bol silný, tak by mu takéto nezmysly nedovolil, vyfackal by ho a ukázal by mu, kde je jeho miesto. Bohužiaľ, na to teraz dopláca celé Slovensko. Preto si myslím, že pre Slovensko by bolo omnoho lepšie, aby po protestoch a dvojnásobnej vražde boli predčasné voľby. Potom by sme tu nemali rôzne nezmyselné nákupy predražených transportérov, stíhačiek, húfnic a rôzne iné hlúposti ako rekreačné poukážky Andreja Danka. Toto je najhoršie, čo sa nám mohlo stať. Vládne nám tu jeden neodborný človek.
O tejto vláde sa od začiatku hovorilo, že nestojí na úplne pevných nohách. Tento rok sme sa prehupli do druhej polovice ich vládnutia a vidíme, že nezhody medzi nimi sú čoraz častejšie a ostrejšie. Čo to podľa vás vypovedá o tejto koalícii?
Myslím si, že ide o štandardnú situáciu. Nezhody v koalíciách tu boli vždy, či ide o túto vládu, alebo vládu Ivety Radičovej, či Mikuláša Dzurindu. Najlepšie sa vládne, ak niekto vládne sám ako Robert Fico v období rokov 2012 až 2016. V tomto prípade sú ale spojené tri politické strany s úplne odlišnými hodnotami, záujmami a prahom bolesti na tie-ktoré zákony. Ja si ale nemyslím, že nezhody v koalícii sú zásadný problém. Problémom je, kam Danko ťahá Slovensko.
Zoberte si, že za posledné tri roky som nepočul o nejakej vážnejšej kauze Smeru, ale SNS má jeden škandál za druhým. Začnime pochybne rozdelenými eurofondmi bývalým ministrom školstva Petrom Plavčanom. Vtedy bol ešte Fico silný, tak ho odpálil a vyfackal.
Nasleduje Matečná, ktorej rezort je v troskách, potravinová sebestačnosť nám padá. V agrokomoditách zahraničného obchodu bolo saldo pred jej nástupom viac ako mínus 1 miliarda eur, dnes je saldo na hodnote mínus 1,7 miliardy eur. Kšeftuje s Vadalovcami na východe Slovenska, rozdáva im tam agrodotácie, nejakej grófke dá dotácie na letiská. Za jej vládnutia je v rezorte pôdohospodárstva proste ´Klondike´, bijú farmárov, berú im pôdu. Čo toto je? A za tým všetkým je opäť SNS.
Prejdime na obranu – prečo sme kúpili štrnásť stíhačiek? Za cenu jednej by sme postavili tri nové hypermoderné nemocnice. Potrebujeme toľko stíhačiek, keď lietajú tri? A takto môžem pokračovať ďalej. Dnes nie je pre Slovensko problém a hrozba Robert Fico, ale SNS a Andrej Danko.
Opozičným stranám sa vyčíta, že veľakrát nevedia nájsť spoločnú reč. Je jasné, že ak by mala vzniknúť koalícia súčasných opozičných strán, bude treba hľadať kompromisy. Je Sme rodina pripravená viesť dialóg v tomto duchu a ustúpiť zo svojich programových priorít, ak by to bolo potrebné pre vznik takejto koalície?
Máme programové priority, z ktorých nikdy neustúpime. Niektoré máme aj také, o ktorých sme ochotní rokovať a z niektorých sme ochotní aj ustúpiť. Nikdy neodstúpime z agendy LGBTI, homosexuálnych manželstiev a podobne. Rovnako tak nikdy neodstúpime z exekučnej amnestie a z pár sociálnych tém, ktoré môžu pomôcť rodinám. Nikdy neodstúpime z presvedčenia, že rodiny, ktoré budú mať viac ako dve deti, by sa mali zvýhodňovať a treba, aby sa o nich štát postaral a pomohol im vychovať tie deti.
V prípade, že s týmito prioritami nebudú súhlasiť, tak nepôjdem do takej vlády, pretože nesklamem a nezradím ľudí. Radšej ostanem v opozícii, ale budem sa tak ľuďom môcť pozrieť do očí. Neurobím to, že im niečo sľúbim, a potom to zmením len pre to, aby som mal dve ministerstvá a sedel vo vláde. Na to sa môžem vykašlať.
Na jar budúceho roku nás čakajú prezidentské voľby. V prípade, ak by sa Milan Krajniak nedostal do druhého kola, bolo by hnutie ochotné podporiť Roberta Mistríka?
O takomto scenári budeme rokovať a rozmýšľať po tom, ako by sa táto situácia naplnila. V súčasnosti ide o irelevantnú otázku, pretože náš kandidát je Milan Krajniak.
Rok 2019 bude predvolebným rokom, počas ktorého sa začnú riešiť kampane do parlamentných volieb. Aké konkrétne kroky chcete urobiť pre to, aby sa elektorát vašich voličov rozrástol?
My kroky nepotrebujeme robiť v kampani, pretože ich robíme počas celého obdobia v parlamente. Robíme to tým, že sme ľudí neoklamali, a keď niečo sľúbime, tak to dodržíme. Celé obdobie si budujeme dôveru u ľudí. Zoberte si, že v čase, keď sme išli do parlamentu, sme mali preferencie voličov 6,6 percenta, dnes podľa prieskumov máme aj desať. To nie je tým, že by som začal robiť kampaň. Ešte som ani nezačal. Kampaň je lživá, populistická vec, v ktorej si každý môže povedať všetko, ale dôveru ľudí si musíte budovať celé štyri roky po voľbách. Pre mňa je kampaňou to, že mi ľudia dôverujú, že ich neoklamem. Úplne mi je jedno, čo bude visieť na bilborde v septembri budúceho roka.
O vašom hnutí je známe, že kladie veľký dôraz na sociálne opatrenia. Budú tieto opatrenia aj nosnými témami vašej predvolebnej kampane? Môžeme očakávať apel aj na voličov Smeru?
Ja neoslovujem voličov ktorejkoľvek strany, ale obraciam sa na ľudí. Nerozlišujem, či ide o voliča Smeru, SaS, ĽSNS a podobne. V prípade, že by ma volili, tak si ho budem vážiť rovnako. Sme jedna rodina, jedno Slovensko. Ja to takto nevnímam, božechráň. Nezaujíma ma, či je niekto smerák, snsák a podobne. Je mi to úplne jedno.
