Cez víkend vyšla na verejnosť informácia, že eurokomisár Maroš Šefčovič potvrdil Smeru, že sa stane ich prezidentským kandidátom. Čo na túto informáciu hovoríte?
Je to kandidát, ktorý má reálnu šancu dostať sa do druhého kola. A to vzhľadom na jeho osobný profil a skutočnosť, že bude mať podporu najsilnejšej slovenskej strany a tým pádom sa stane reálnym kandidátom na zvolenie. To, či nakoniec bude zvolený, alebo nie, záleží na tom, kto sa dostane do druhého kola, rovnako na spôsobe, ktorým bude oslovovať voličov počas kampane pred prvým kolom.
Čiže to znamená, aký bude mať v prvom kole výsledok. Dôležité je aj to, ako budú postupovať niektorí kandidáti, ktorí sa síce nedostanú do druhého kola, ale svojim profilom a nastavením sú si blízki. V tomto zmysle môžeme vidieť niekoľko takýchto kandidátov a kandidátiek.
Ak porovnáme šance Miroslava Lajčáka proti nejakému kandidátovi v druhom kole a šance Maroša Šefčoviča proti stredopravému kandidátovi v rovnakom prípade, tak si myslím, že v prípade eurokomisára sú vyrovnanejšie. Videli sme totiž, že ak by sa Miroslav Lajčák dostal do druhého kola, tak by s vysokým rozdielom zvíťazil nad takmer všetkými svojimi protikandidátmi. Preto si myslím, že výsledok je v tomto prípade otvorený.
Je podľa Vás vhodným kandidátom Smeru do tak dôležitých volieb, ako sú prezidentské?
Z pohľadu danej strany by som povedal, že v dnešnej situácii je najlepším kandidátom. Je totiž nekonfliktný a vo funkcii, ktorú zastáva už niekoľko rokov je úspešný. Ostatní kandidáti, o ktorých sa v rámci Smeru uvažovalo, ako napríklad Richard Raši, Robert Kaliňák, či Miroslav Lajčák, každý z nich mal nejaký problém. Ak teda z kandidátov vylúčime šéfa Smeru Roberta Fica, ktorý prezidentskú kandidatúru v minulosti skúšal a pohorel.
Napríklad Miroslav Lajčák dlhodobo odmietal možnú kandidatúru v prezidentských voľbách a nechcel ju pripustiť. Následne tu bola kauza s jeho rezignáciou, ktorú po čase vzal späť. V prípade Roberta Kaliňáka ide o človeka, ktorý dlhodobo polarizoval spoločnosť a vyrábal rôzne kauzy. Richard Raši je naopak, nevýrazný politik. Čiže, na vzhľadom na skutočnosti je z pohľadu Smeru naozaj najlepšou voľbou.
Šefčovič je v Európe známy, rovnako aj jeho úspechy. Občania Slovenska o ňom práve naopak moc nevedia. Myslíte si, že táto skutočnosť bude pre neho skôr prednosťou, alebo naopak, nevýhodou?
Myslím si, že to pre neho bude nevýhoda. To, že ho podporuje Smer, ktorý má stabilných voličov vo výške približne 20 percent je pre neho samozrejme výhoda. Avšak skutočnosť, že je pre verejnosť menej známy a zrejme nie je až tak dobre zorientovaný v peripetiách a úskaliach domácej politiky je pre neho nevýhodou. A to mu zrejme niekto len veľmi ťažko nahradí istými promo aktivitami. Čiže jemu v súčasnosti neostáva nič iné, len za pochodu vhupnúť do tejto problematiky a ukázať, nakoľko je spôsobilý uvedomiť si všetky úskalia slovenskej vnútornej politiky.
Šefčovič má v EK významné postavenie a veľmi dobré meno. Čo muselo byť podľa Vás dôvodom, aby ho predsedníctvo Smeru presvedčilo o kandidatúre?
Absencia iných kandidátov. Smer sa dostal do situácie, kedy sa prezidentské voľby čoraz výraznejšie blížili a v prípade kandidátov, nad ktorými uvažovali, doslova pohoreli. Tým pádom im tento nápad prišiel veľmi vhod. Oni už v predchádzajúcich voľbách musel riešiť obdobný problém a vtedy iná možnosť, ako kandidatúra Roberta Fica nebola možná, pretože nikoho iného a lepšieho nemali. Pamätáme si však, že kandidatúra Fica napokon vyústila do fiaska, pretože v druhom kole s výrazným náskokom zvíťazil súčasný prezident Andrej Kiska.
Čiže, teraz sa nachádzali vo veľmi podobnej situácii a to , že nikoho iného nemali a horúčkovito siahli po Marošovi Šefčovičovi, je situačné východisko, aj keď to z ich pohľadu stále nie je pozitívne uzavreté. A to v zmysle, že z pozície Smeru nešlo o dlhodobé úvahy, ale s nápadom dosadiť ho do boja prišli na poslednú chvíľu.
Čo mu muselo predsedníctvo ponúknuť, aby kandidatúru prijal?
Myslím si, že pre Šefčoviča je kandidatúra v prezidentských voľbách otázka istej osobnej výzvy. Ak sa totiž nad tým zamyslíme, čo by mohol Smer Šefčovičovi ponúknuť? Ide totiž o človeka, ktorý svojimi príjmami v súčasnosti presahuje plat hlavy štátu, ktorý by získal v prípade svojho zvolenia.
Na druhej strane, samozrejme ide o prestížnu funkciu, mohli mu ponúknuť aj istú politickú podporu v prípade zvolenia, ale išlo by o takzvaný danajský dar. A to z dôvodu, že Smer sa rozpadáva, nie je jasné, ako to dopadne so samotným predsedom strany. Čiže, z tohto hľadiska konštatujem, že nedostal žiadnu zmysluplnú ponuku od Smeru v prípade, že by sa rozhodol kandidovať.
Je možné, že ho ku kandidatúre presvedčili isté osobné záväzky, ako napríklad dobré vzťahy s predsedom Smeru Robertom Ficom. To všetko sú však len moje dohady. Skôr sa prikláňam k tomu, že kandidatúru berie ako osobnú výzvu, pretože z pohľadu slovenskej modernej demokratickej štátnosti je naozaj dôležitou vecou.
