Z Policajného zboru ste odišli po tom, ako ste podľa vlastných slov zistili, že potrebuje zmenu a tú nemôžete dosiahnuť z vnútra zboru. Aké reakcie ste vtedy z okolia mali, keď ste odchádzali zo zboru s hodnosťou plukovníka?
Reforma polície zvnútra, keď ste policajt, nie je možná. Môžete sa snažiť zmeniť systém, ale keď ste jeho súčasťou, napríklad 26 rokov ako ja, tak ho môžete zmeniť len do istej úrovne. Keď ste vyššie, môžete dosiahnuť nejaké veci v rámci ľudí, ktorých máte pod sebou. Keď chcete reformu vyššie, narazíte na nejakú hranicu. A toto som už nechcel akceptovať ďalej. Tým som mnohých prekvapil. Ale bol som v partii ľudí, ktorým naozaj úprimne záležalo na tom, aby došlo k veľkej zmene fungovania Policajného zboru, a to bez ohľadu na naše kariéry. A takéto zmeny, opakujem, môžete robiť len ako civil.
Do akej miery potrebuje podľa vás tú zmenu?
Polícia je v podstatne nastavená ešte z roku 1948 s rôznymi obmenami, vývojom a, samozrejme, lepšou technikou. Je pod kompetenciou ministerstva vnútra, a to je pod vládou a každá nová vláda sa snaží ministerstvo vnútra ovládnuť cez svojho ministra k svojmu obrazu, aby si mohla chrániť svojich ľudí a to je neprijateľné v demokratickej spoločnosti. Polícia musí slúžiť ľuďom. A ona si žije svoj život odtrhnutý od sveta. Po revolúcii si ju každý menil na svoj obraz, či to bol Mečiar, KDH, alebo Smer.
Tie reformy, ktoré sa spravili, teda neboli na prospech?
Vždy to bolo len upevnenie vlastnej moci. Myslím vplyv strán v rámci polície. A pri každej zmene vlády dochádzalo k prepúšťaniu vysokopostavených funkcionárov, riaditeľov okresných oddelení, ktorí mali miestnu znalosť, a za to, že dôjde k zmene vlády, tak ho vyhodia. Polícii ale predsa musí byť jedno, kto je pri moci, ona musí byť nezávislá.
Váš návrh reformy vychádza práve z jej nezávislosti. Aké sú jej návrhy na zmeny v praxi?
Napríklad máme najväčší počet policajtov na počet obyvateľov, samotných policajtov v teréne je však oveľa menej, nie je ich ani 23-tisíc. Navyšovali sa tabuľkové stavy, ktoré dodnes nie sú naplnené. Nejdeme na kvalitu, ale na kvantitu. Dnes je policajt aj ten, kto servisuje polícii počítačové siete, ten, čo realizuje montáž poplašného zariadenia, polícia si doteraz opravuje autá v štátnom molochu Automobilové opravovne. Všade sa nájdu tabuľkové miesta, dokonca aj na ministerstve, pre politických nominantov, ktorí dostanú vysokú policajnú hodnosť, odbor na riadenie, sekretárku, auto, nejakú náplň práce. A takto sa polícia rozrastá, nie dolu. A rovnako je to s ohodnotením. Dobre ohodnotení sú tí hore, ale nie policajti na spodku tej pyramídy. A to treba zmeniť. My nepotrebuje 23-, 25-tisíc policajtov, ale možno 15- až 18-tisíc a dobre ohodnotených. Aby mali mladí ľudia vôbec motiváciu ísť tú prácu robiť. Lebo dnes je aj s týmto problém.
Osvojila si túto vašu iniciatívu nejaká politická strana?
Každý z politikov navonok povie, že myšlienka reformy je dobrá. Keď sme náš návrh predstavili odbornej verejnosti, nikto nepovedal, že reforma nie je dobrá. Zareagoval pán Beblavý, ktorý povedal, že ho zaujala a snaží sa, počúva naše názory. V zime chceme predstaviť ďalšie konkrétnosti, chceme osloviť odbornú i laickú verejnosť a do konca roka ju chceme predstaviť aj v knižnej podobe. Konkrétne, ako by mal pracovať Policajný zbor, ale aj ministerstvo vo vzťahu k nemu.
Chcete ju cez poslancov dostať aj na pôdu parlamentu?
Neviem, či v súčasnosti bude vôľa na nejaké zmysluplné rokovanie a asi bude treba počkať do volieb 2020. Dovtedy som skeptik.
A za aký dlhý čas je zrealizovateľná?
To je ťažká otázka. My nechceme urobiť opäť len reformu pre reformu, zneistiť policajtov, ale aby to fungovalo na 20 – 30 rokov, aby nedochádzalo k zmenám vždy po voľbách, aby mali policajti možnosť kariérneho postupu. To dnes nie je. Na toto musí byť vôľa strán, ktoré majú alebo budú mať väčšinu v parlamente.
Len pred mesiacom došlo k zmene voľby policajného prezidenta, navrhne ho minister vnútra. S tým súhlasíte?
Uznávam právo ministra navrhovať prezidenta, ale musí prísť k určitým legislatívnym úpravám, celý systém menovaní musí byť zmenený. Vládna moc sa však poistila, dnes stačí na vymenovanie polovica poslancov branno-bezpečnostného výboru, ale na odvolanie treba dve tretiny, čo nie je spravodlivé. Vnímam to ako snahu zabetónovať tých ľudí vo funkciách. Ako ho volia, tak by sa mal dať aj odvolať.
S akými nákladmi počítate?
Tu ide o nízkonákladovú reformu, určite v rámci rozpočtu polície, ktorý je dnes 700 miliónov eur.
Pri kontakte so súčasnými policajtmi máte pocit, že je tu širšia vôľa po takejto zmene?
To nie je pocit, to je istota. Obrovská väčšina policajtov za zmysluplnú reformu. Veď je to v ich záujme. Dnes nastúpi mladý človek do polície a nemá možnosť kariérneho postupu, je nízko ohodnotený – veď policajt v Bratislave zarobí pri nástupe 600 eur. Akú má perspektívu? Že o dvadsať rokov pri odchode bude mať nejaký benefit? Ale veď on sa ho nemusí dožiť. Ide o to, aby tými funkcionármi boli práve oni po tých 15, 20 rokoch, veď štát do nich investoval a títo dnes mladí ľudia potom odchádzajú.
Súčasná vládna moc podľa vás nemá na tom záujem?
Keď máte sedliacky dvor a vidíte, že upadá, že niektorí pohoniči si tam robia, čo chcú, tak by bolo zcestné ísť za takýmto sedliakom, ktorý toto trpí, aby si tam upratal.
V tom návrhu hovoríte aj o prinavrátení dôvery občanov. Ako ju chcete dosiahnuť?
Napríklad nedávaním bezmyšlienkovitých pokút. Policajti by mali dbať nad bezpečnosťou v obciach, spolupracovať so samosprávou. Ale to sa nedá, keď dostanete príkaz vykonať celodňovú bezpečnostnú akciu. Stáť na ulici a zastavovať ľudí, autá. Koho zastavujeme? Ľudí, ktorí chodia do práce? Mamičky, ktoré sa ponáhľajú s deťmi do školy a my ich máme buzerovať za drobnosti, lebo sme museli doniesť výsledky? A keď sme výsledok nedoniesli, počúvali sme ´A čo vy tam robíte na tom obvodnom oddelení?´ To, že sme znížili kriminalitu, krádeže, že sme ľuďom pomohli – to bolo pekné, ale nemali sme výsledky v doprave. Tu treba zmeniť celú filozofiu nastavenia práce. Poriadkové jednotky majú aj inú prácu, ako zastavovať autá len tak bez ničoho. Keď vás uvidia ísť na červenú, samozrejme vás majú zastaviť a pokutovať, ale primárne by to nemalo byť len tak, lebo to potrebujú. Nemôžeme skrášľovať štatistiky, musíme sledovať reálny stav.
NAKA je podľa vás prezamestnaná. Venuje sa aj prípadom, ktorým by sa nemusela?
NAKA treba zachovať, ale nemá riešiť veci okresného formátu. A keď to rieši, tak potom máme zbytočné počty policajtov. Ona sa má venovať závažným kauzám. Prezamestnanosť je v servisných útvaroch, to môžu pokojne robiť externé firmy. Aj samotné naše autoopravovne servisujú autá drahšie ako servis. Takto nastavený zbor nevie ani reálne spolupracovať so zahraničím, tá spolupráca býva len formálna. Dnes musíme spolupracovať napríklad pri kybernetickej bezpečnosti, pri ďalších veciach, v ktorých dnes stojíme, musíme rozmýšľať koncepčne na dvadsať rokov dopredu.
Aké sú vaše ďalšie kroky pre presadzovaní projektu?
Boli by sme radi, keby si tú myšlienku neosvojil iba pán Beblavý, ale aj ďalšie strany. Aby si to nová vláda po voľbách zobrala ako bod svojho programového vyhlásenia.
Autor: Ľudovít Kusal
