Podľa odhadov francúzskeho ministerstva sa na sobotňajších protestoch po celom Francúzsku zúčastnilo asi 69.000 ľudí, informovala televízia BFMTV. Na bezpečnosť dohliadalo dovedna 80.000 príslušníkov polície a žandarmérie. Ďalší zo série celoštátnych protestov sa konal napriek nezhodám medzi samotnými aktivistami žltých viest ohľadne ďalšieho smerovania hnutia.
Účastníci zhromaždení kritizovali celonárodnú diskusiu o problémoch Francúzska, ktorú v reakcii na protesty odštartoval prezident Macron. Podľa mnohých z nich ide len o PR operáciu a dymovú clonu zameranú na odvedenie pozornosti verejnosti.
Policajti použili slzotvorný plyn a vodné delá parížskom Námestí Bastily po tom, ako na nich niektorí demonštranti zaútočili kameňmi. Na niekoľkých protestných akciách v Paríži celkovo zadržali 223 osôb. Na protesty vo francúzskej metropole však podľa oficiálnych odhadov prišlo zhruba 4000 ľudí, čo je menej ľudí než minulý týždeň, keď vyšlo do ulíc zhruba 7000 nespokojencov.
K zrážkam medzi políciou a demonštrantami došlo aj v mestách Montpellier, Evreux, Toulouse a Nantes. V Paríži a ďalších mestách protesty pokračovali aj vo večerných hodinách. Jedna zo skupín žltých viest oznámila v stredu plán postaviť kandidátov do tohtoročných volieb do Európskeho parlamentu. Jej kandidátku by mala viesť 31-ročná zdravotníčka Ingrid Levavasseurová.
Časť aktivistov však s takýmto krokom nesúhlasí a trvá na tom, že hnutie musí byť apolitické a musí sa naďalej orientovať na pouličné protesty. Protesty vo Francúzsku vyvolal v polovici novembra 2018 zámer vlády zvýšiť od januára dane z pohonných hmôt. Vláda nakoniec ustúpila a ceny paliva nezvýšila, protestujúci však vyslovili ďalšie požiadavky vrátane rozsiahleho znižovania daní, zvyšovania miezd a zavedenia mechanizmu pre občanov žiadajúcich referendá o závažných témach.
