Iohannis povedal, že Rumunsko sa pre takýto krok rozhodlo čiastočne preto, že v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ. V tejto súvislosti dodal, že Rumunsko potrebuje “rýchlo, zásadne a pevne” reagovať na udalosti medzinárodného významu.
Venezuelský prezident Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády na ďalšie šesťročné obdobie. Líder opozície, predseda venezuelského parlamentu Juan Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Spojené štáty ho okamžite uznali a Madura označili za nelegitímnu hlavu štátu.
Legitimitu Guaidóa následne uznali taktiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura, naopak, podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia. Viaceré krajiny EÚ následne koncom januára Madura varovali, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu (3. februára), pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.
K uznaniu Guaidóa za dočasného prezidenta následne pristúpilo v pondelok (4. februára) mnoho krajín EÚ, medzi nimi Británia, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko.
