Ak vezmeme do úvahy vaše súčasné preferencie, ktoré sa pohybujú na hrane štatistickej chyby, ako vidíte vaše šance v boji o prezidentskú funkciu? Najmä ak berieme do úvahy, že dnes máme dvoch kandidátov maďarskej národnosti.
Kampaň sa ešte neskončila. Čo sa týka preferencií jednotlivých kandidátov dochádza k značným pohybom aj počas posledných týždňov. Takže počkajme si na výsledky prvého kola volieb. Po druhé: SMK si hneď od začiatku – t. j. od zasadania republikovej rady strany v júni minulého roka – stanovila za cieľ, podobne ako pred piatimi rokmi, že budeme mať vlastného kandidáta maďarskej národnosti, ktorý bude mať za úlohu cez kampaň sprostredkovať špeciálne odkazy našej komunity. Tieto odkazy sa týkajú špecifických a prirodzených záujmov našej menšinovej komunity, ako aj celoštátnych záležitostí, ktoré sa bezprostredne týkajú všetkých občanov. Nominovanie takého kandidáta má teda praktický aj silný symbolický význam. Samotný nominálny výsledok volieb je druhoradý. Nežijem na Mesiaci, som si úplne vedomý, akú má šancu na dnešnom Slovensku uspieť kandidát z pozície národnostnej menšiny. Mám symbolickú šancu. A zvlášť symbolickú, ak z tejto pozície kandidujú dvaja kandidáti.
Prečo by maďarskí voliči mali voliť vás a nie Bélu Bugára, ktorý sa rovnako ako vy uchádza o ich hlasy. V čom si myslíte, že ste pre nich lepšou voľbou, navyše, keď vaše preferencie zatiaľ ukazujú, že Bugár má významne väčšiu podporu?
Vo „vysokej politike” som len dva a pol roka, ale v kultúrnej a vedecko-akademickej rovine som intenzívne prítomný a aktívny v živote maďarskej komunity už skoro dve desaťročia. A to je organická prítomnosť, zakladajúca sa na každodennom a živom kontakte s ľuďmi, čo asi nie je nevýhodou, keď chce človek zastupovať obyčajných občanov. Nemám problémy s dôveryhodnosťou, neviažu sa na mňa žiadne škandály ani podozrenia. Som relatívne mladý, ledva spĺňam vekovú podmienku na kandidovanie, pritom generačná výmena je živé a oprávnené očakávanie zo strany voličov. To všetko spolu je solídnym balíčkom výhod. Na druhej strane však moja známosť ako politika-„nováčika” je nevýhodou. Fakt, že pán Bugár má väčšie preferencie v tejto kampani – alebo hoci aj jeho strana pri parlamentných voľbách – nie je relevantný pre maďarských voličov. On aj jeho strana má alebo možno len mala veľa slovenských voličov, a tak sa jeho strana dostala do parlamentu a naša nie. Toto však môže viesť k optickému klamu, a niektorí si myslia, že strana pána Bugára je úspešnejšia aj u maďarských voličov. V skutočnosti je však opak pravdou. Čísla ukazujú, že v kruhu maďarských voličov má SMK jednoznačne náskok vo všetkých obecných, regionálnych a europarlamentných voľbách, ba mierny náskok aj v posledných domácich parlamentných voľbách.
Ak máte úprimnú ambíciu dosiahnuť dobrý výsledok vo voľbách, budete musieť osloviť všetkých voličov, teda aj veľkú časť voličov slovenskej národnosti. Myslíte, že sa vám to ako reprezentantovi mimoparlamentnej strany, ktorá je navyše orientovaná na menšinového voliča, môže reálne podariť?
Ako som už podotkol, som si vedomý reality a určite by som nenabádal nikoho, aby sa so snahou zmnohonásobiť rodinné úspory hnal do najbližšej stávkovej kancelárie a stavil úspory na moje meno. SMK je skutočne stranou maďarskej komunity a ako také naozaj nie je schopné osloviť všetkých voličov, podobne ako majoritné strany nie sú schopné osloviť maďarských voličov, keďže im z programovej aj z praktickej politiky chýba zmysluplné a hodnoverné menšinové portfólio. Pre našu komunitu je však dôležité, aby desaťročia prítomný fenomén ekonomického, infraštrukturálneho zanedbávania južného Slovenska bol vyriešený. Existuje legitímny nárok, aby podpora maďarskej kultúry zo štátneho rozpočtu bola pomerná s počtom príslušníkov našej komunity. Ďalej je tiež závažným problémom, že okrem veľkých tém v oblasti právneho štátu, ktoré máme dennodenne na stole, a ku ktorým máme aj my jednoznačné názory, sa nejako ”zabúda”, že väčšinu aj tak nie veľmi obsiahlych práv v oblasti používania jazykov národnostných menšín nie je možné uplatňovať v každodennej praxi. Taká rozsiahla neuplatniteľnosť zákonom garantovaných práv je najautentickejším problémom právneho štátu, no napriek tomu pri nej nezablikajú receptory ani tých médií, civilných organizácií, ktoré v iných súvislostiach sú na otázky právneho štátu supercitlivé. A mohol by som pokračovať v témach, ktoré našu komunitu právom zaujímajú, a ktoré nebyť mojej kandidatúry, žiaľ, by neboli vôbec alebo aspoň dôstojným spôsobom prízvukované v takej kampani, kde predsa len ide o post prezidenta republiky, t. j. symbolického stelesnenia všetkých občanov Slovenska, vrátane členov našej národnostnej komunity.
Akými témami, akou agendou chcete zaujať ľudí, potenciálnych voličov, aby vám odovzdali svoj hlas a aby vás chceli za svojho prezidenta? Inými slovami, na čom staviate svoju prezidentskú kampaň?
Okrem spomínaného balíka menšinových tém sa sústreďujem na najvážnejšie témy fungovania právneho štátu, politickej kultúry a spoločenskej dôvery na Slovensku s tým, že pri limitovanom mediálnom priestore z pohľadu efektivity nemá zmysel príliš rozdrobiť témy. Na Slovensku sme postupným zbúraním morálnych základov fungovania štátu, vytvorením systémovej korupcie, spektakulárnym prepojením sa politiky a organizovaného zločinu na rôznych úrovniach, dospeli k takému stavu, že to pokojne môžeme nazvať spoločenskou krízou. Vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice tento proces dosiahol vrchol, kde kritická masa dovtedy pasívnych a znechutených občanov si zrazu uvedomila, že dovtedy strpený zhnitý systém nemá žiadne, ale naozaj žiadne zábrany. Nech sú to statoční, mladí, pobožní jednoduchí ľudia alebo farmári, alebo starostovia, či prokurátori, zajtra sa môže každý z nás stať terčom, a to doslova. V takých podmienkach sa jednoducho nedá žiť dlhodobo. A ten proces hnitia bol taký dlhý a stále sa stupňujúci, že dôvera občanov v štátne inštitúcie a v politikov sa natoľko narušila, že bude to trvať veľmi dlho, kým sa krajina z negatívnych následkov takej hlbokej nedôvery dostane von. Pocit otvoreného alebo utlmeného zúfalstva väčšiny občanov zákonite zapríčiňuje obdobie politickej nestability, politickú vzburu proti elite a dokonca „proti všetkému”, nárast extrémov a celkove nekontrolovateľnosť fungovania štátu a spoločnosti. Bez základnej dôvery sa úspešná krajina nikde na svete nezaobíde. Toto spoznanie a nájdenie priechodných riešení je prvoradým záujmom všetkých, bez ohľadu na národnosť alebo ideológiu.
Na ktoré komunikačné kanály ste v aktuálnej kampani vsadili, čo využívate na oslovovanie voličov? Skôr bilbordy, mediálny priestor alebo predovšetkým sociálne siete?
Predovšetkým osobné stretnutia s ľuďmi v rámci diskusných fór. Je to trochu namáhavé byť už týždne nepretržite na ceste, ale ja verím v osobný kontakt. Ďalšie poradie podľa dôležitosti je: sociálne siete, médiá a bilbordy.
Jeden z kandidátov sľubuje, že jeho kampaň bude taká lacná, aká tu ešte nikdy nebola. Šéf parlamentu Andrej Danko dokonca pred časom vyhlásil, že ak by na prezidenta kandidoval, nerobil by žiadnu kampaň. Nie ste parlamentným subjektom a teda na štátny príspevok pre politické strany sa spoliehať nemôžete. Koľko plánujete vy či vaša strana minúť na prezidentskú kampaň a odkiaľ na to máte prostriedky? Hovorí sa, že do vašej strany finančná podpora prichádza z Maďarska či od subjektov, ktoré sú napojené na tamojšiu vládu. Ako to vlastne je?
Štátny príspevok v zníženej sume dostávajú aj neparlamentné strany. Kampaň je a bude financovaná z vlastných zdrojov a darov, ktoré priebežne prichádzajú. Konečnú sumu peňazí vynaložených na kampaň zosumarizujeme po kampani. Neplánujeme si brať úver.
Čo sa týka poslednej časti otázky, tak v tejto téme sme zvyknutí, že sa proti nám pravidelne uplatňuje stará zásada: najlepšou obranou je útok. SMK ako dlhodobý partner maďarskej vlády má vplyv na spravovanie financií prichádzajúcich z Maďarska na podporu maďarskej kultúry, školstva, materských škôl a prihraničných podnikaní. Ale úprimne povediac, také podpory by vôbec nemuseli na Slovensko prichádzať, ak by tieto sféry neboli už desaťročia účelovo podfinancované zo strany slovenského štátneho rozpočtu, do ktorého však naše dane a odvody tiež odchádzajú. Naši „konkurenti” však namiesto toho, aby sa z vládnej pozície postarali, aby kľúčové oblasti zachovania našej identity boli podporované pomerným spôsobom zo slovenského rozpočtu, radšej z času na čas na nás útočia tým, že finančné transfery z Maďarska sa zle spravujú alebo rozdeľujú podľa straníckych sympatií uchádzačov o podporu. Robia to dokonca aj v prípadoch, keď tá údajná zaujatosť protirečí základnej logike, keďže v danom prípade nakoniec prakticky všetci uchádzači uspejú, teda okrem tých, ktorí žiadajú dotáciu na veci, ktoré boli stanovené ako nepodporovateľné vopred. Od takejto rétoriky je len malý krok k tomu, aby niekto tvrdil, že časť týchto peňazí ide na financovanie našej strany. Ak by to bolo pravdou, tak to by sme my mali lesy bilbordov, a nielen po južnom Slovensku, ale aj v iných častiach Slovenska, to by sme mali obrovský mediálny priestor, stranícke nadácie, think tank organizácie atď. Skrátka, také reči sú klasickým pomýlením čísla domu.
SMK sa od založenia Mosta pravidelne nedarí dostať do parlamentu. Nemálo ľudí sa možno aj právom domnieva, že vaša kandidatúra je skôr marketingovým ťahom strany, pokusom mediálne sa zviditeľniť, než reálna ambícia vyhrať, prípadne solídne uspieť v prezidentských voľbách. Čo by ste odkázali tým, ktorí vašu kandidatúru takto vnímajú?
Odkazujem im, že moje odpovede na prvé štyri otázky tohto rozhovoru, ktoré sa dotýkajú motivácie mojej kandidatúry, som myslel vážne a úprimne.
Ak sa nemýlim, kandidatúra Bárdosa v ostatných prezidentských voľbách vyznela o čosi úspešnejšie ako teraz vo vašom prípade. Dvihol Gyula Bárdos tú pomyselnú latku podľa vás tak vysoko alebo je za tým niečo iné?
Pán Bárdos si stanovil podobné ciele a chápal svoje kandidátske poslanie podobne ako ja. Dosiahol pekný výsledok. SMK v júni minulého roka oznámila, že opäť bude mať vlastného kandidáta, a tým som sa stal ja. No od toho času sa objavil ďalší kandidát z radov našej komunity, ktorý pred piatimi rokmi pri kandidatúre pána Bárdosa vyhlásil, že netreba maďarského kandidáta, a že také kandidovanie je nezodpovedné. Doslova povedal: „V momente, ako sa do druhého kola dostane Maďar, dopredu môžeme napísať, že vyhrá Slovák. Je obrovská nezodpovednosť takto pomôcť kandidátovi Smeru vyhrať.” To sú slová na analýzu, a to sú slová kandidáta, ktorý si v 2019. verí na druhé kolo. Čo sa týka mojich šancí, to som už na začiatku vysvetlil, prečo je nominálny výsledok pre mňa druhoradý. V mojom prípade je však obrátenie príslovia určite na mieste: Viac je niekedy menej. Viac maďarských kandidátov v 2019., menej šancí pre kandidáta SMK ako v roku 2014. Čistá matematika.
Aký výsledok vlastne budete zo svojho pohľadu považovať za úspešný?
Ak na konci kampane budem mať pocit, že som môj odkaz stihol počas kampane dostať osobne aj cez médiá k dostatočnému počtu ľudí, budem moje kandidovanie pokladať sa úspešné.
Ak by vás zvolili za prezidenta, na čo by ste sa sústredili vo svojej práci?
O tom som ešte neuvažoval, ale popri práci by som určite veľa uvažoval, či toto je naozaj reálne, že na Slovensku zvolili Maďara za prezidenta, alebo je to len ilúzia vytvorená matrixom z povestného kinofilmu.
Ako hodnotíte súčasného prezidenta, ktorému sa už pomaly, ale isto končí funkčné obdobie? Má Kiska vaše sympatie?
Prezident Kiska ako stelesnenie jednoty občanov SR vykonáva svoju funkciu dobre. Vieme, že sa postavil voči vláde SR, vieme, že len vďaka jeho postojom už Fico nie je premiérom. Čo sa však týka témy národnostných menšín, zvolil si stratégiu, že ich úplne ignoruje. Nezažili sme z jeho strany jediné symbolické gesto napriek tomu, že občania maďarskej národnosti ho volili skoro jednohlasne pri posledných prezidentských voľbách. Prezident Kiska možno kalkuloval, že pre menšiny je jeho totálna ignorancia ešte stále lepšia alternatíva ako podlý a aktívny nacionalizmus à la Fico 2006 – 2010.
Autor: Jurij Vasin
