„Vždy som rešpektoval prezumpciu neviny a nemienim nad konateľom tejto spoločnosti vynášať žiadny súd. Ani nemienim právne posudzovať skutky, pre ktoré je tento človek obvinený. To nie je moja úloha. Ak sú ale popísané daňové machinácie pravdivé a my sme na ne upozorňovali minimálne dva roky, mám povinnosť sa k nim vyjadriť, pretože sa ma naozaj osobne dotýkajú.
V roku 2014 som prehral v 2. kole prezidentské voľby nad pánom Kiskom, bol som presvedčený, že voľby boli férové – aj preto som porážku priznal, pánovi Kiskovi zablahoželal a dokonca som mu ponúkol aj symbolickú ruku na spoluprácu. Dnes by som to už neurobil, pretože voľby v roku 2014 boli zjavne neférové a vo financovaní svojej kampane pán Kiska postupoval podvodne a klamal nielen štát, ale aj celú slovenskú verejnosť. Pán Kiska oznámil ministerstvu financií, že celú kampaň financoval z vlastných prostriedkov a že neprekročil zákonom stanovený finančný limit. Túto listinu aj podpísal ako verejnú listinu – je, samozrejme, k dispozícii aj na ministerstve financií. Pán Kiska očividne klamal, pretože preukázateľne v roku 2014 jeho kampaň v státisícoch eur financovala obchodná spoločnosť KTAG, v ktorej v tom čase bol nielen spoluvlastníkom, ale bol aj konateľom – a to až do mája 2014, teda do obdobia, keď nastupoval ako prezident republiky do funkcie. Táto spoločnosť si výdavky na Kiskovu kampaň započítala do nákladov a s drzosťou typickou pre podnikateľov karpatského typu firma požiadala štát nielen o vratky DPH, ale ešte aj znížila daň z príjmu. Je len odhad, že pán Kiska chcel, aby mu štát, teda iní daňoví poplatníci uhradili náklady jeho kampane minimálne v sume medzi 200- až 300-tisíc eur. Opakujem tým, že v rozpore so zákonom jeho spoločnosť žiadala o vratky DPH a krátila daň z príjmu. Keď mu daňové úradu na tieto podvody prišli, urobil, teraz beriem údaj z médií, ďalších 17, zdôrazňujem 17 opravných priznaní za roky 2013 a 2014. Dodatočné opravné daňové priznania nerobil dobrovoľne, ale pod tlakom informácií, ktoré sa začali objavovať vo financovaní jeho volebnej kampane. Inak by neurobil nič a čakal by, že jeho daňové podvody z roku 2013 na DPH by mu prešli.
Keď sa začali orgány činné v trestnom konaní o podvodné financovanie Kiskovej volebnej kampane zaujímať, pán Kiska označil Slovensko, vlastnú krajinu, krajinu, ktorej je prezidentom, za mafiánsky štát. Keď vyšli najavo jeho pozemkové machinácie vo Veľkom Slavkove, hovoril, že konal v dobrom úmysle a v podstate, že za to môže štát, lebo štát zlyhal, jeho advokát na pojednávaní navrhoval, aby pôvodnému majiteľovi cenu zaplatil štát, a pán Kiska si mohol nechať celý pozemok tak, ako sa domnieval, že je správne. Neskôr ale vyšlo na povrch, že pán Kiska nielenže poznal všetkých aktérov pozemkovej mafie, ale s niektorými aj priamo komunikoval. Včera nám pán Kiska oznámil, že sa v súvislosti s obvinením konateľa jeho spoločnosti nenechá zastrašovať a že zajtra povie viac. Zajtra, v deň výročia vraždy dvoch mladých ľudí, na hrobe ktorých nechutne tancuje už celý rok. No čo tak asi povie? Podľa vás sa prizná k daňovým, volebným a pozemkovým podvodom? Povie, že mu to je ľúto, že odstúpi z funkcie? Nie, natoľko ho už poznáme. Bude hľadať iných vinníkov, bude obviňovať každého, nebude poukazovať na svoje vlastné zlyhanie. Možno povie, že je ohrozená demokracia. Možno povie, že bol zastrašovaný, lebo oznámil, že chce pokračovať v straníckej politickej kariére. Slovensko už naozaj nečaká na iného spasiteľa, ako je pán Kiska a s takouto povesťou bude rád, ak bude mať pokoj doma v Poprade. Alebo povie, a to je najpravdepodobnejšie, známy výrok: lebo Fico. Lebo Fico, pán Kiska, už nefunguje. A nefunguje už ani vaše delenie na slušných a neslušných ľudí, pretože vy sám ste stelesnením toho najhoršieho, čo môže sedieť v slovenskom Prezidentskom paláci. Nech je prezidentský príbeh pána Kisku mementom pre všetkých voličov, ktorí sa chcú zúčastniť na marcových prezidentských voľbách. Nech nevolíme ďalšieho prezidenta karpatského typu, ktorého z pochopiteľných dôvodov nikdy neprijmú v Bielom dome, Buckinghanskom paláci, v Kremli alebo v Pekingu. To sa stalo pánovi Kiskovi, pretože nadáva na vlastnú krajinu, okamžite, ako sa príde na jeho podvody. Je to prvý slovenský prezident, ktorý takto skončil v zahrančnopolitickej akceptácii. Ešte raz: nikdy nebol prijatý v Bielom dome, v Buckinghame ani v Moskve, ani v Pekingu. A mám pochybnosti, či vôbec absolvoval štátnu návštevu Paríža. Viete, pán Kiska je taký istý „dépeháčkár“ ako pán Bašternák. Len s tým rozdielom, že pán Bašternák už bol na prvom stupni odsúdený a pán Kiska sedí nedotknutý v Prezidentskom paláci. Toto je Kiskovo chápanie rovnosti pred zákonom. Úprimne sa priznám, že po správe o obvinení konateľa spoločnosti KTAG som nečakal žiadny výrazný mediálny nátlak. Pán Kiska je totiž chránený druh, lebo neustále útočí na vládu a osobne aj na mňa. Ale že bude až také ticho, to by som nikdy nepovedal. Prístup médií k pánovi Kiskovi je naozaj príkladom dvojakého mediálneho nie metra, ale ako hovorím, kilometra. Pán Kiska mal už dávno odstúpiť z funkcie. Teraz to už nemá význam. Má ale význam odporúčať verejnosti nebrať žiadne výzvy pána Kisku na slušnosť a boj proti zlu za vážne.”
