V pobaltskej krajine, ktorá je členom EÚ a NATO, sa o 101 kresiel v zákonodarnom zbore Riigikogu uchádza 1099 kandidátov. Do volieb sa prihlásilo celkovo desať politických strán, z ktorých žiadna by nemala získať nadpolovičnú väčšinu.
Hlasovať môže takmer 900.000 oprávnených voličov, z ktorých viac než štvrtina využila možnosť odovzdať hlas vopred elektronicky. Práve Estónsko je priekopníkom internetového hlasovania, ktoré ako prvá európska krajina po prvý raz využilo pri voľbách v roku 2005.
Prieskumy naznačujú tesný súboj stredoľavej Estónskej strany stredu (EK) premiéra Jüriho Ratasa a opozičnej hospodársky liberálnej Estónskej reformnej strany (ER). Nie je pritom jasné, či sa Ratasova koalícia dokáže udržať pri moci, pretože doterajší partneri EK – Sociálnodemokratická strana (SDE) a konzervatívna strana Isamaa (Vlasť) – zrejme zaznamenajú straty.
Zreteľne vyšší počet mandátov by naopak mala získať pravicovopopulistická Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE), ktorá by sa mohla stať treťou najsilnejšou v parlamente. Pravdepodobne by však ostala v opozícii, keďže etablované strany vylúčili spoluprácu s ňou. EKRE vyzýva na referendum o vystúpení z EÚ, vzhľadom na hlbokú nedôveru voči Moskve však dôrazne podporuje členstvo v NATO.
V nevýraznej predvolebnej kampani dominovali hospodárske a sociálnopolitické témy, ako sú dane a verejné výdavky, no tiež rozdiely medzi vidiekom a mestami i napätie okolo školského vzdelávania v ruštine pre ruskú menšinu, ktorá tvorí približne štvrtinu z 1,3 milióna obyvateľov krajiny.
Volebné miestnosti budú v Estónsku otvorené do 20.00 h miestneho času (19.00 h SEČ). Prvé oficiálne výsledky sa očakávajú v noci na pondelok.
