Reformná strana bývalej europoslankyne Kaje Kallasovej získala 28,8 percenta hlasov, čo jej zabezpečilo 34 zo 101 kresiel v novom parlamente (Riigikoku). EK premiéra Jüriho Ratasa dostala 23 percent hlasov a bude mať 26 poslancov.
Z volieb vzišla výrazne posilnená pravicovo-populistická a euroskeptická EKRE, ktorej dalo svoje hlasy 17,8 percenta voličov (2015: 8,1 percenta), takže v parlamente bude mať 19 poslancov namiesto doterajších siedmich. Účasť EKRE v budúcej vláde sa však napriek tomuto úspechu nepredpokladá. EKRE vyzýva na referendum o vystúpení z EÚ, vzhľadom na hlbokú nedôveru voči Moskve však dôrazne podporuje členstvo Estónska v NATO.
Do parlamentu sa dostali aj doterajší partneri EK —konzervatívna strana Isamaa (Vlasť) a Sociálnodemokratická strana (SDE), ktorí získali 11,4 percenta (12 poslancov), resp. 9,8 percenta hlasov (desať poslancov).
Hlasovať vo voľbách mohlo takmer 900.000 oprávnených voličov, z ktorých viac než štvrtina využila možnosť odovzdať hlas vopred elektronicky. Práve Estónsko je priekopníkom internetového hlasovania, ktoré ako prvá európska krajina po prvý raz využilo pri voľbách v roku 2005.
V nevýraznej predvolebnej kampani dominovali hospodárske a sociálnopolitické témy, ako sú dane a verejné výdavky, no tiež rozdiely medzi vidiekom a mestami i napätie okolo školského vzdelávania v ruštine pre ruskú menšinu, ktorá tvorí približne štvrtinu z 1,3 milióna obyvateľov krajiny.
