Po víkende máte za sebou prvý televízny duel s protikandidátmi, čo vám ukázal?
Prvé dojmy potvrdzujú pocity z predchádzajúcich spoločných pódiových vystúpení, a to, že sa takmer vôbec nerozprávame o budúcnosti, o programe. Moderátori sa to snažia robiť verejne „zaujímavo“, aby sme komentovali niekoho komentáre, ale čím viac cestujem po Slovensku, tým viac som si istý, že toto ľudí nezaujíma. Oni chcú vedieť, čo pre nich chceme urobiť, ale toto sa tam nedostane, skončí to v rovine, že sa tam navzájom komentujeme a nehovoríme k ľuďom o tom, čo by sme do Prezidentského paláca chceli priniesť. Keby som to zhrnul, v takýchto diskusiách som bol spolu asi 25-26 hodín a ak by som povedal, že som dostal tri otázky o programe, tak to možno aj preháňam. A premýšľam nad tým, či tento čas venovaný takýmto debatám by sme nemohli využiť radšej na férovú súťaž o programoch, kompetenciách, skúsenostiach. Ale k tomu sme sa nedostali. Taký je môj prvý dojem.
Pýtam sa aj preto, že tieto debaty môžu ovplyvniť nerozhodných voličov. Máte po tej debate pocit, že ste ich svojím vystúpením presvedčili? Televízne vystúpenia sú doménou Štefana Harabina, ktorý tú prvú využil na to, aby na vás zaútočil.
Štefana Harabina vnímam ako človeka, ktorý išiel za čiaru. A som v šoku, ako jeden dlhoročný sudca v priamom prenose takto vedome klame. Mal som 24 rokov, podal som si žiadosť o nostrifikáciu diplomu, dostal som nostrifikačnú doložku. Nikdy by mi nenapadlo, že s týmto môže mať niekto problém. Aj právnická fakulta to potvrdila, robil som si tam veľký doktorát formou postgraduálneho štúdia. Na debatu som priniesol oba moje diplomy, samozrejme, si ich nechcel zobrať, naopak pokračuje v tom. Každá informácia z debaty, ktorú dal, je sporná, ak to nie je úplné klamstvo. A ja dúfam, že keď si ľudia premietnu, ako sa správa v takejto debate, ako by sa správal v Prezidentskom paláci. Kto by sa s nami vo svete ešte rozprával. Ako by to vyzeralo doma, kde by sme mali jednu ústavnú krízu za druhou. Z tohto si ľudia mohli spraviť jasný názor.
Chcete podniknúť v tejto veci nejaké kroky, zažalujete ho?
Verím ľuďom, že si to vedia z týchto diskusií vyhodnotiť. Všetky svoje dokumenty, vrátane vyjadrenia právnickej fakulty, som dal na sociálne siete. Nemám záujem to hnať do právnej roviny, tých sporov máme dosť. Budem sa snažiť využiť každý priestor na to, aby sme sa dostali aj k programu, ktorý prezentujem. Uvidím, ako to bude v ďalších diskusiách, či sa k tomu dostaneme.
Kampaň vrcholí, prvé kolo prezidentských volieb máme pred sebou o pár dní. Neľutujete vzhľadom na to všetko, čo ste podstúpili posledné mesiace, nielen fyzicky, ale aj po posledných konfrontáciách nielen so Štefanom Harabinom, s prezidentom či protikandidátkou Zuzanou Čaputovou, po mediálnom tlaku, na ktorý ste ako podpredseda EK neboli zvyknutý, že ste do toho išli?
Nehovorím, že je to jednoduché. Keď sme sa rozhodli do toho ísť, mal som to prekonzultované s najbližšou rodinou, pretože tá je pod neuveriteľným tlakom. Vnímam to ako obrovskú česť, že sa vôbec môžem uchádzať o tento post a aj ako moju snahu splatiť svojej vlasti to, čo som získal. Že som sa ako Slovák mohol pozrieť na tie najvyššie poschodia svetovej politiky a že som reprezentoval krajinu, na ktorú som bol vždy hrdý. Veľa som sa naučil, nabral som veľa skúseností a kontaktov na kľúčových svetových politikov. A teraz ide obdobie, keď môžem ponúknuť občanom čistý štít, medzinárodné kontakty, to, že od prvej sekundy môžem fungovať ako silný prezident, ktorý si môže vybudovať vzťahy so všetkými politickými stranami, ktorý bude mať dobré renomé v zahraničí, ktorý má veľmi silné sociálne a kresťanské cítenie. A na stretnutiach s občanmi cítim, ako ma to k nim približuje. Snažia sa mi odovzdať svoje pocity a stretnutia, na ktorých som s manželkou, sú veľmi emocionálne. Témy, ktoré sa riešia v Bratislave, sú často veľmi vzdialené tým, ktoré trápia ľudí v Giraltovciach, v Bánovciach alebo Lučenci. A cítim motiváciu týchto ľudí, ktorí nám držia palce.
Komunikácia medzi kandidátmi začala byť riadne osobná a vyhrotená. Navyše opäť sa prikladá dôraz skôr k víziám ako skúsenostiam.
Ani by som nepovedal, že sú to vízie, skôr sú to len také náznaky. Prechádzame obdobím, keď sa demokratické krajiny učia žiť vo svete sociálnych médií, virálnych správ v 24-hodinovom cykle, novinári vás tlačia do sústavných reakcií. To všetko zužuje priestor, aby sme hľadali riešenie a to presadzovali. Vidím tie nové kampaňové vzorce vytvoriť nejakú vlnu, tlačiť to cez sociálne siete, poskytovať ľúbivé heslá, mobilizovať ľudí, ktorí sú na týchto médiách. A to je jeden z dôvodov, čomu niektorí novinári podľahli.
A čo vám ešte ľudia hovoria na stretnutiach?
Že potrebujeme silného prezidenta pre silné Slovensko. Ktorý sa vie o nich pobiť, ktorý má skúsenosti, ktorý sa tam v úrade nebude učiť a dokáže opäť postaviť Slovensko na globálnu šachovnicu. Tam, kde sme posledných päť rokov chýbali, lebo náš prezident sa nedostal do žiadnych kľúčových miest. Chcú prezidenta, ktorý by vrátil prestíž aj úradu, aj Slovenskej republike, na ktorého môžu byť hrdí, ktorý ovláda jazyky, ktorého manželka sa ujme úlohy prvej dámy, čo nám tiež chýbalo nielen pri prijatiach na najvyššej úrovni, ale aj pri ukázaní ľudskosti formou charitatívnej činnosti. To, akými peripetiami sme prešli v rámci rodiny, nám dáva vedomosť, aké je to žiť s znevýhodneným dieťaťom, čo sa stane, keď vám po zákroku v nemocnici ochrnie mama a aj preto ľudia dobre reagujú na snahu manželky vrátiť gráciu postaveniu prvej dámy. A verím, že touto úprimnosťou prekonáme aj tú vlnu, ktorá sa tvorí v sociálnych médiách.
Do kampane ste vstúpili v čase, keď už boli známi ostatní kandidáti. Nebolo to neskoro? Ľudia vás poznali ako politika z Bruselu, ale chýbalo im poznať vás aj zo stránky súkromia.
Od prvej chvíle sme do toho išli naplno, odvtedy sme už dvakrát obehli Slovensko, mali sme intenzívnu kampaň, s manželkou sme stisli tisícky rúk. Môžeme sa pozerať na prieskumy verejnej mienky, ale keď vám človek do očí povie, že vás bude voliť s celou svojou rodinou, pretože ste k nim prišli, zdieľate s nimi názor na kresťanstvo, sociálnu politiku, tak to je veľmi povzbudzujúce a je to silný indikát. Uvidíme už túto sobotu, či to bolo, alebo nebolo dosť, ale urobili sme maximum pre to, aby sme sa predstavili.
Spomenuli ste prieskumy verejnej mienky. Do akej miery im veríte? Nenaháňal vám ten nárast sympatií protikandidátky o desiatky percent v posledných dňoch strach?
Verím len jednému prieskumu a ten bude v sobotu. Vnímam to ako súčasť predvolebnej taktiky niektorých kandidátov mobilizovať cez sociálne siete. Verím v triezvosť ľudí, mám dobrý pocit z kampane, cítim veľkú podporu a to mi dáva istotu do diskusií.
Čo vás na kampani najviac zaskočilo?
Na každom jednom stretnutí, na ktorom som bol, mi ľudia hovorili o obavách z celospoločenského konfliktu, ktorý tu máme. Že sú až nešťastní z toho, že tu si niekto uzurpuje mandát deliť ich na slušných a neslušných, dobrých a zlých, niekto chce bojovať proti zlu a oni sa ma pýtajú, kto je to zlo? To sme my? Mami, otcovia, starí rodičia, mladí rodičia? Ľavicová mládež? Čo som ja urobil, že ma niekto označuje za neslušného? Často sú to starší ľudia, o ktorých sme sa nepostarali po roku 1989, a považujú za krajne neférové, že nás niekto delí, že niekto označí za zlo, proti ktorému treba bojovať. Aj preto si myslím, že tieto voľby môžu byť referendom o tom, ako sa chceme k sebe správať. Ja chcem do kampane vniesť upokojenie, zmier, spájanie sa. Lebo keď budeme v konflikte pokračovať, ľudí ešte viac znechutíme a nevytvorili sme si priestor na diskusiu, ako má táto krajina vyzerať o 10-15 rokov, či tu budeme vyrábať autá na elektrický pohon, ľudia na vidieku sa pýtajú, či tam vtedy bude ten kožiarsky výrobca, u ktorého budú môcť byť zamestnaní, na hornej Nitre sa ma pýtajú, či im pomôžem a ja im hovorím áno, len na to potrebujem mať nejakú atmosféru, a takýchto príkladov by som vedel povedať desiatky, ale o tomto sa v Bratislave nerozprávame a riešime zástupné témy.
Ako by ste chceli z pozície prezidenta prispieť k takémuto upokojeniu situácie?
Čo najskôr by som požiadal o vystúpenie v parlamente, kde by som toto posolstvo spájania a zmieru zdôraznil, to, že chcem byť prezidentom pre všetkých, pre silné Slovensko a to dosiahneme vtedy, keď sa naučíme komunikovať medzi sebou v prospech krajiny. Inicioval by som niekoľko okrúhlych stolov s politikmi, aby sme sa na takomto zmieri dohodli. Viem, že by na takom stretnutí bola istá animozita, ale keď som zvládol stretnutia medzi ruským a ukrajinským ministrom energetiky posledné štyri roky, tak azda zvládnem kolegov z politických strán. Pokúsil by som sa o intenzívnejšiu komunikáciu s mienkotvornými médiami na Slovensku, aby nám aj oni v tomto pomohli. Aby sme dali priestor pre témy pre ľudí. Zlá správa letí sedemkrát rýchlejšie ako dobrá. Skúsme do toho vniesť nejaký balans, aby sme neprezentovali Slovensko ako spálenú krajinu. Potrebujeme jasnú hospodársku koncepciu, čo chceme urobiť pre automobilový či ďalší priemysel, ako chceme pomôcť malým a stredným firmám, poľnohospodárom. Stále sme vidiecka krajina, predstavte si, že by tí ľudia odišli, ako by vyzerala? A ani nehovorím o sociálnych programoch, predstavil som ich vo svojom programe Strieborný dlh. Vieme zmeniť vianočný príspevok na trinásty dôchodok, vieme uľahčiť získavanie zľavových kariet na dopravu, pomôcť s platbami za lieky a podobne. A myslím si, že by tieto veci mohli mať svojho patróna, ktorý by ich sledoval, raz za mesiac by sa stretol s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a bude to konštruktívne prezentovať ako spoločný program. Na stretnutiach s priemyselníkmi zaznelo, že už dnes bojujú naše automobilky o zákazky. Aj oni potrebujú jasnú víziu, či budeme bojovať o elektromobilitu, či postavíme výrobu batérií. Nesmieme zabúdať aj na ďalšie fabriky, ktoré sú kľúčové vo svojich regiónoch nielen pre zamestnanosť. Aby nemali pocit, že sú v tieni automobiliek. Čo sa týka poľnohospodárstva, a to som poľnohospodárom sľúbil na stretnutí pred pár dňami, budem ich obhajcom. Oni presne vedia, čo by im pomohlo – v oblasti priamych platieb, v podpore prerazenia slovenských potravín do našich obchodov a podobne.
Neľutuje, že ste zaváhanie pani Čaputovej v otázke možnej amnestie pre Andreja Kisku nevyužili razantnejšie? Niektorí publicisti si to myslia a vytýkajú vám to…
Vyjadrenie pani Čaputovej pre médiá sa muselo vnímať v kontexte vyjadrenia podpory Andreja Kisku pre túto kandidátku ako pre svoju favoritku. Moje vyjadrenia preto nepovažujem za útok, ale za niečo legitímne. V nedeľu sme boli v Markíze, opäť dostala túto otázku a opäť povedala to isté. Že nevie vylúčiť, či by bývalým politikom dala milosť. Myslím si, že niekto, kto si postavil kampaň aj na tom, že chce posilňovať postavenie justície, by mal vedieť čeliť takejto jednoduchej otázke, na ktorú sú ľudia u nás veľmi citliví, inak. Moje jednoznačné stanovisko je, že keď chceme bojovať proti korupcii a iným neduhom, musí platiť jasná zásada rovnosti, padni komu padni. Rozlišuje nás aj to, ako sa chceme postaviť k našej kresťanskej tradícii a hodnotám. Máme za sebou neľahkých 1000 rokov a to, že sme to ako jeden z mála európskych národov dotiahli k svojej vlajke, k svojej republike, je aj vďaka tomu, že sme si hájili svoje kresťanské hodnotové vybavenie, že sme si vedeli udržať jazyk, že sme na týchto pilieroch dokázali presadiť svoj štát. Považujem za nebezpečné, keby sme to takýmto spôsobom začali spochybňovať. Aj preto som veľmi rád prijal pozvanie od predstaviteľov kresťanských cirkví, ktorí sa zaujímali nielen o sociálny program, čo chceme spraviť pre mladých ľudí, aby sa nám rodilo viac detí, aby sa nám mladí vracali zo zahraničia. Máme zhodu v otázkach, ako sú registrované partnerstvá, adopcie pármi rovnakého pohlavia, celého tradičného hodnotového vybavenia.
Čo sa týka Štefana Harabina, ten vás osočil nielen pri vzdelaní, ale aj pri téme migrácie, ktorá je u nás citlivo vnímaná. Hovoril o 1500 migrantoch, ktorí sú u nás, že ste podporili povinné kvóty, neskôr dobrovoľné. Ako to bolo?
Dnes tu máme plno bojovníkov, ktorí neurobili nič iné, len že dali nejaký status na sieti. Ale ja som bol za tým rokovacím stolom, ja som tam vysvetľoval, že kvóty fungovať nebudú, nehlasoval som za ne. V úzkej spolupráci s vládou sme ustáli ten tlak. Dnes sa už o kvótach nikto nerozpráva, máme na stole návrhy, ako podporiť vonkajšiu hranicu napríklad v Stredomorí, ako čím rýchlejšie posielať ľudí, ktorí tu nemajú čo robiť, späť do domovských krajín. Treba hovoriť, ako využiť miliardy, ktoré EÚ poskytuje na pomoc, ako ich zacieliť na krajiny, odkiaľ prichádza migračný tlak. Tieto výroky pána Harabina by som zaradil k jeho klamstvám aj pri iných otázkach.
- Reklama -
