Ako by ste sociodemograficky charakterizovali skrytého voliča?
To je veľmi ťažké špecifikovať, či je to muž, alebo žena, v akom veku je, aké ďalšie sociodemografické prejavy vykazuje. Toto ale nehrá významnejšiu úlohu. Je to vec ideová – to skrytého voliča definuje. Dôkazom je, že tento faktor sa vyskytuje významnejšie pri niektorých politických stranách, a pri iných nie.
Akú motiváciu má tento volič byť skrytým voličom? Prečo nezaujme v prípade zaradenia do predvolebných prieskumov svoj postoj? Môže to byť napríklad obava z konfrontácie v zamestnaní?
Nemusí to byť len „hanbenie sa“. Jednoducho to nie je väčšinovo spoločensky akceptovaná preferencia. A je možné, že keby taký človek vyjadril svoj názor v istom type spoločnosti, mohol by mať problémy v kolektíve. Ale nemusí to byť len tento jav. Ďalším dôvodom môže byť nesúhlas s celým systémom ankety. Keby som povedal svoj názor, vyjadril by som súhlas s takouto anketou. U nás je to prípad niektorých politických lídrov, pričom ide o antisystémových voličov. Oni to berú tak, že prieskumy zavádzajú a hovoria sympatizantom, že keď ich oslovia, aby povedali inú stranu alebo že sa volieb nezúčastnia.
História skrytého voliča siaha ešte do deväťdesiatych rokov, do čias HZDS. Mení sa v priebehu času profil takého voliča?
Už vtedy boli prieskumy vnímané, že sú skôr opozične naklonené. Inokedy sa objavovali obvinenia, že im nejde o zmenu, že im vyhovuje daný stav.
Viete ešte pred nadchádzajúcimi voľbami odhadnúť početnosť tejto skupiny voličov?
Neviem. Práve preto, že sú to skrytí voliči. Ak berieme prieskumy spred moratória a potom dôjde k zmenám pri výsledkoch, nemôžeme to všetko pripísať skrytým voličom. To môže súvisieť so zmenami preferencií. O téme skrytého voliča sa veľa špekulovalo v roku 2016 v prípade jednej zo strán. Koncept predvolebného skrytého voliča môže komplikovať už moment vyjdenia z volebnej miestnosti, keď voliči nemali problém vyjadriť svoj hlas. Môže to byť aj silnejším presvedčením voliť danú stranu, zmenou v čase. Nedá sa rozumieť tomuto fenoménu ani odhadovať žiadne percento. Ale nepredpokladám, že sa pohybuje v dvojciferných číslach.
Kampaň sa koná v silnej miere aj na sociálnych sieťach. Napríklad pri stotožnení sa s verejným prezentovaním svojej sympatie alebo rovno voľby rámčekom k profilovým fotografiám. Môže byť v tomto prostredí tento jav ešte silnejší?
Nemyslím si to, práve naopak. Samozrejme, ide o to, či je ten profil pravý, alebo ide o nejaký nick, prezývku. V prípade človeka vystupujúcim pod skutočným menom ide o verejné prejavenie svojich preferencií. Iná vec je, že niekedy ľudia skrývajúci sa pod anonymitou zneužívajú situácie a šíria nenávisť, aby do veľkej miery vyjadrovali nenávisť proti kandidátom, proti systému i samotným prieskumom.
O tejto téme som sa rozprával s jedným z kandidátov na prezidenta a ten vyjadril skúsenosť, že keď niekto jemu verejne vyjadril priazeň, stal sa terčom útokov a rôznych tlakov.
Ale pri sociálnych sieťach toto môže súvisieť napríklad s vekovou štruktúrou sympatizantov daných voličov. Ak má niekto voličskú základňu nad 60 rokov, toľko ľudí sa v tomto priestore ani nepohybuje a nemôže byť ani opticky tak vidieť, je ich menej. Potom je tam aj menej tých rámčekov. Pri iných kandidátoch je väčšie percento ľudí, ktorí využívajú práve sociálne siete, takto sa verejne k tomu prihlásia a môžu to byť násobky oproti iným kandidátom, sú to potom násobky vyjadrení podpory. Nepripisoval by som to ale konceptu skrytého voliča.
autor: Ľudovít Kusal
