Komentujúc správu spoločnosti Bloomerg, ktorá citovala ideu zjednotenia týchto dvoch krajín s cieľom umožniť Putinovi “obísť ústavné limity na výkon mandátu”, Peskov uviedol, že “tieto nedoložené tvrdenia nemajú nič do činenia so záležitosťami diskutovanými v Kremli”.
Putinov štvrtý prezidentský mandát vyprší v roku 2024.
Podľa Peskova má ruská prezidentská administratíva náročnú agendu, ktorá sa týka najmä zavedenia Putinovho Májového dekrétu. Peskov zdôraznil, že tento dokument stanovuje časový rámec, ktorý “nepokrýva nadchádzajúce desaťročia, ale je obmedzený len na mesiace”.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko začiatkom marca vyhlásil, že 98 percent obyvateľov tejto postsovietskej krajiny je proti zjednoteniu Bieloruska s Ruskou federáciou. Jeho vyjadrenie prichádza v čase, keď silnejú špekulácie, že Kremeľ núti Minsk do užšej integrácie.
Lukašenko zdôraznil, že “ukrajinský scenár” v Bielorusku nie je možný, “pokiaľ budem pri moci”. Bieloruský líder, ktorý je na čele štátu už od roku 1994, podľa vlastných slov plánuje kandidovať aj v ďalších prezidentských voľbách, ktoré sú oficiálne stanovené na rok 2020.
Lukašenko tvrdí, že Rusko nemá žiadny zámer “pohltiť” jeho krajinu, avšak hlbšia integrácia oboch štátov je “nevyhnutná”, uvádza stanica Slobodná Európa. Ako príklad považuje možné zavedenie spoločnej meny s Ruskom.
Rusko je najbližším spojencom Bieloruska, pričom obe krajiny tvoria formálnu “úniu” v úzkej obchodnej a vojenskej spolupráci, zatiaľ čo sa nezhodujú ohľadom otázok, ako sú ceny energie či dovozné clá.
Lukašenko, ktorý sa vo februári stretol s Putinom na trojdňových rokovaniach v ruskom čiernomorskom stredisku Soči, uviedol, že lídri rokovali o únii oboch krajín a zaujali v tejto súvislosti opatrný postoj.
