“Ak by tieto investície prišli, mohlo by to regiónom pomôcť. Otázka je však skôr taká, že do akej miery sme pripravení z hľadiska evidovaných nezamestnaných pokryť kritériá z hľadiska špecifikácie jednotlivých povolaní,” podotkol Richter s tým, že dôležité bude pripraviť ľudí pre potreby trhu práce.
Podľa poslankyne SaS Jany Kiššovej je v súčasnosti najväčším problémom zamestnanosť a jej udržateľnosť v podnikoch. “Ktoré z tých novovytvorených pracovných miest sú dlhodobo udržateľné na vlastný pohon bez toho, aby to štát dotoval dlhodobo? Sledujeme výšku platov, či pokles nezamestnanosti naozaj priniesol ľuďom zvýšenie životnej úrovne? Toto je kruciálny problém. Ak hovoríme o nových investoroch, zaujímalo by ma, že koľko to bude stáť, pretože tie peniaze treba niekomu zobrať a dajú sa ďalším investorom,” myslí si Kiššová.
Dôležitá je podľa nej najmä dlhodobá udržateľnosť pracovných miest. “Do akej miery chceme vytvárať pracovné miesta, ktoré budú mať vyššiu pridanú hodnotu ako tie, ktoré sme tu desaťročia doteraz budovali, pretože rôznymi nástrojmi súčasná vláda vytvorila množstvo miest s nízkou pridanou hodnotou,” tvrdí Kiššová.
V znevýhodnených okresoch sa podľa Richtera snaží vláda podporovať aj malých podnikateľov, aby sa znížili regionálne rozdiely. “Všetky stimuly z pozície aktívnej politiky trhu práce nachádzajú uplatnenie. Dôležité je to, že sa vytvárajú nové pracovné miesta priamo v okresoch,” doplnil Richter s tým, že vláda podporuje aj malé domáce investície.
Kiššová je presvedčená, že vláda na trhu práce prijíma len jednorazové opatrenia
Uviedol, že projekt Cesta na trh práce zahŕňa podporu súkromných aj verejných zamestnávateľov. “Pri verejných zamestnávateľoch veľmi sledujeme efektívnosť. Udržateľnosť miest musia garantovať zamestnávatelia, je to priamo v podmienkach projektu,” upozornil Richter s tým, že vláda podporuje projekty, kde je zabezpečená dlhodobá udržateľnosť. “My nemáme záujem, aby sa vyľudnili okresy. Preto tam chodíme a podporujeme aj malé investície, všetko domácich zamestnávateľov,” upozornil minister.
Kiššová to tak ale nevidí, je presvedčená, že súčasná vláda na trhu práce prijíma len jednorazové a nesystémové opatrenia. “Dlhé roky sa hovorí o hladových dolinách, o vyrovnávaní regionálnych rozdielov. Doteraz všetky aktivity, ktoré sa tam vykonávali, sa robili jednorazovo. Dlhodobo sa nám nedarí vyrovnávať regionálne rozdiely,” myslí si Kiššová, ktorá upozornila napríklad, že systém investičnej pomoci nemá koncepčné riadenie, nie sú nastavené merateľné ukazovatele prínosov tejto pomoci, či to, že štátna pomoc nemá vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov. Riešením je podľa nej budovanie infraštruktúry.
Podľa ministra práce investori poznajú podmienky, infraštruktúru na východe Slovenska a majú o tento región záujem. “Je tu ďalšia pridaná hodnota, ktorá bude tieto okresy stavať do iného svetla. Je to systémové riešenie — podpora terajších zamestnávateľov a príchod nového investora,” vysvetlil Richter s tým, že sa tak vytvoria podmienky aj pre ľudí, ktorí by sa chceli vrátiť späť a tu pracovať.
